Kozmická ezoterika a ezoterika planéty Zem

Chcela by som sa vás na začiatok nášho rozhovoru spýtať, prečo sa vy, Saša Pueblo, venujete ezoterike?

Sú ľudia, ktorí sa ezoterike venujú a sú ľudia, ktorí sú na ezoteriku alergickí, ale zato im chutí guláš a pivečko. Ľudia sú rozliční a tí, ktorí inklinujú k ezoterike a ezoteriku dokonca považujú za zmysel svojho života, sú asi vo vnútri svojho tela a psychiky iní, aj keď prvý pohľad na ezoterika tomu nenasvedčuje. Ezoterik je v bežnom živote často osoba, ktorá sa nevie nikam zaradiť, často tieto osoby prechádzajú procesom rôznych nekončiacich sa chorôb. Na čo siahnu, sa im nepodarí a dlhodobo sa nedokážu venovať niečomu, ako sa hovorí, normálnemu.

Dá sa to chápať aj tak, že ezoterik je niečo ako mimozemšťan, alebo človek z inej dimenzie sveta?

Nesporne osoby, ktoré by mali žiť duchovnou ezoterikou, sú často od narodenia iní a postihnú ich určité fenomény, ktoré zmenia ich psychiku a v mnohých prípadoch aj činnosť neurónov. Napríklad matka trpí počas tehotenstva prehnanou aktivitou a dieťa môže získať kozmické vedomie, kedy psychika preniká čiastočne aj mimo planétu Zem. Ezotericky najviac ladených osôb je po prežití hoci aj raných štádií klinickej smrti. Takýmto jedincom sa otvoria dimenzie sveta mŕtvych spomienok a už majú úplne inú psychiku ako je bežne. Napríklad dieťa trpí extrémnymi stavmi strachu. Psychicky prenikne do buniek a odtiaľ je možný psychický kontakt s organickou hmotou v kozme. Samozrejme, že takéto deti sa budú chovať inak ako bežné deti.

Je takýchto prípadov veľa a prečo sa niektorí nehlása k ezoterike?

Prípadov neštandardnej, a teda ezoterickej psychiky je odhadom asi 10 % z celkového počtu obyvateľov Slovenska. No v skutočnosti sa ezoterikou ako svojím životným poslaním vážne zaoberá len nejaká stovka jedincov. Problémom je v prvom rade výchova rodičov, ktorí nepostrehli, že majú dieťa, ktoré je psychicky iné ako bežné dieťa a usilujú sa ho vychovať štandardne. Prejavy detí, ktoré smerujú do oblasti duchovna, často rodičia považujú za neštandardné a chorobné. Rodičia ich potierajú a vštepujú deťom iné postoje, ako majú vo svojom vnútri. Anjelské sféry sú čudná vec, svet mŕtvych neexistuje. Bytosti z kozmu nechodia, šamani boli podvodníci, alchymisti sa priživovali na iných, liečitelia zneužívajú strach ľudí pred smrťou a podobne.

Teda tvrdíte, že v niektorých prípadoch vlastní rodičia a okolie vyrobia niečo ako schizofrenických jedincov, ktorí majú dva programy a to jeden duchovný a druhý pre bežný život?

V podstate ste to celkom dobre vystihli a asi takto by sme sa na to mohli pozerať z hľadiska psychiatrického. Skutočne, vo vnútri je osoba pripravená na duchovnú cestu, tá je potlačená a vytvára sa stereotyp bežného života. Sprav školu, nájdi si partnera, sploď dieťa, zasaď strom, staň sa čakateľom na smrť. Je to rozštiepenie psychiky a nastolenie stavu gigantického súboja medzi duchovnom a bežným spôsobom života.

Čo prežíva jedinec, u ktorého boli výchovou potlačené prvky duchovna?

V prvom rade takéto osoby bývajú často choré a silne precitlivené. Často vzdorovité a hľadajúce úniky z reality. Aby mali čas na duchovno a vyhoveli svojmu podvedomiu, tak sa utiekajú do choroby, zámerne chcú byť hlúpe, aby nemuseli nasávať bežné vedomosti ľudí. Často sa uzatvárajú do seba a v najhoršom prípade duchovnú cestu realizujú iba v snoch, čo vedie veľmi rýchlo k poškodeniu psychiky. Jedinec sa dostáva do dvoch mlynských kameňov: jeden je program bežného života, k tomu rodičia a okolie; na druhej strane je silné duchovno, ktoré ho tlačí do toho, aby sa venoval duchovnu. Pokiaľ jedinec odmieta duchovno a úplne sa podriadi požiadavkám rodičov a okolia, tak podvedomie vyvinie tvrdé úsilie. Núti duchovne ladenú osobu do aktivít, ktoré končia zle. Napríklad úrazy, choroby, doslova útoky a násilnosti, aby takáto osoba zašla dovnútra a venovala sa duchovnu a nie bežnému životu. Takáto osoba sa nachádza akoby medzi dvomi boxermi, ktorí si rozdávajú rany.

Nemohla by takáto duchovná osoba spraviť kompromis a vyhovieť aj podvedomiu aj tlaku okolia do štandardu?

V podstate sa to aj takto deje a východisko duchovne ladenej osoby je raz vyhovieť jednej strane a potom zase druhej strane. Je to prechádzanie do duchovna, niečo sa spraví a potom sa ide vyhovieť bežnému spôsobu života. A samozrejme aj tak vyzerá celý život takejto osoby, ktorá chce vyhovieť chvíľu tam a potom zase na opačnom konci. Je to bolestivý život. Dôvodom je obrovská sila podvedomia, s ktorou nestojí za to bojovať, to vedie vždy k problémovému životu.

Teda vy tvrdíte, že osoby, ktoré sa narodili s danosťou na duchovno, alebo ho získali počas života majú iba jednu šancu a to plne rešpektovať podvedomie a až potom môžu byť šťastné a úspešné?

Presne tak to beží. Z toho, čo poznám na základe vešteckého diagnostikovania, ešte nikto nevyhral nad podvedomím, ktoré v sebe má a je ladené k duchovnosti. Najhoršie sú na tom osoby, ktoré sa dobrovoľne vzbúrili proti podvedomiu a zámerne nechcú žiť duchovne. V tomto prípade je podvedomie mimoriadne kruté a násilné voči danej osobe. To neodporúčam realizovať nikomu. Pokiaľ však duchove ladená osoba začne žiť aj duchovne, tak sa všetko otáča, takáto osoba postupne začína získavať svoje podvedomie na svoju stranu a proces úspešnosti nenechá dlho na seba čakať. Samozrejme, že duchovnosť musí zostať na prvom mieste po zbytok života.

Čo by sa dialo, pokiaľ by sa bežná osoba, ktorá má klasické ľudské podvedomie, vydala na duchovnú cestu? Je možná aj takáto alternatíva?

Aj v tomto prípade by to muselo byť dobrovoľné rozhodnutie a postupne by iná duchovná osoba mohla zasiahnuť do vnútra takejto osoby a dopomôcť jej, aby nastúpila duchovnú cestu. Daný bežný jedinec postupne venuje viac a viac času duchovnu, opúšťa bežný spôsob života a bežné životné ciele ľudí. No osobne nepoznám takúto osobu, ktorá by prešla dobrovoľne z tábora štandardov do tábora duchovne vyspelých jedincov.

A v ktorých prípadoch sa bežní ľudia ako ja môžu priblížiť k táboru duchovných ezoterikov?

Samozrejme, že sú kontakty jedného aj druhého tábora a to hlavne v prípadoch, keď niekto ochorie, preženie svoje sily a ambície, potrebuje sa pozbierať a znovu sa pokúsiť dosahovať štandard. Neodmietam týchto jedincov a rád im pomôžem, alebo im pomôže iná duchovná osoba. No táto pomoc je dočasná a takáto osoba, keď sa zotaví a zahojí svoje rany, sa vracia do klasického štandardu.

Počula som, že nerád vystupujete na verejnosti a odmietate všetky druhy mediálneho styku. Čo je na tom pravdy?

Niežeby som sa nerád predvádzal pred kamerami a mikrofónom. Dokonca to mám v krvi a verejné vystupovanie mám rád. No je tu praktické rozhodnutie, čo budem žiť a čomu budem venovať svoj čas. Pokiaľ budem chodiť po televíziách, večierkoch a dávať rozhovory, tak nebudem mať čas na duchovnú cestu. Nezabúdajte, že patrím do druhého tábora a to je tábor ezoterikov, ktorí sa rozhodli svoje vnútro prísne pozmeniť smerom výhradne do duchovnosti, čo najviac času sa venovať duchovnu a nie poľnej sláve verejnej popularity. A nakoniec je tu silný egoistický prvok dovyvíjať sa duchovne počas tohto života. Silne si uvedomujem, že je tu iba jedna šanca a iná už nebude.

Chcete tým naznačiť, že tu nie je karma a návraty zo sveta mŕtvych do sveta živých?

Presne to chcem naznačiť, kto prišiel s pojmom karma a minulé životy, ten sa hlavne bál smrti, chcel bežným ľudom uľahčiť ich čakanie na smrť a samotný proces zomierania. Duchovné osoby by si mali zapamätať, že teraz, tu, v tomto živote treba zrealizovať duchovno a neveriť v proces návratu. Navyše takýto postoj iba odrádza ezoterika od tvrdej práce na svojej duchovnej neštandardnosti.

Myslíte si, že ciele bežných ľudí, ľudstva ako takého sú iné ako ciele ezoterických jedincov?

Bohužiaľ, je to tak. Ciele bežných ľudí sa zásadne odlišujú od cieľov a túžob ezotericky ladených osobností. Dokonca by som povedal, že sú kontroverzné a nezlučiteľné. Niektorí ezoterici by to nesporne popreli, špekulujú alebo nedozreli do momentu, že vrcholovým cieľom každého ezoterika je všetko podriadiť tomu, čo sa deje vo svete mŕtvych a ich pravidlám. Teda na prvom mieste ezoterik ukladá do svojho mozgu a pamäte to, čo je výhradne dôležité pre posmrtné ambície vo svete mŕtvych spomienok organického života. Tak isto sú pre ezoterika najhodnotnejšie jeho spomienky a ostatné v hodnotovom rebríčku je na druhom mieste. Ezoterik nerobí na svojej ceste nič, čo by ohrozovalo jeho ambície vo svete mŕtvych.

Prečo by si mal ezoterik ako duchovná osoba vybrať za svoj cieľ smrť a to, čo je po smrti?

Mal by si to vybrať preto, že cieľom bežných štandardných jedincov je život a ezoterik vždy chce všetko, čo nechce bežný človek. Ale to som si iba filozoficky zasrandoval. V podstate je úplne prirodzené, že je tu anorganická forma existencie, z ktorej vyrastá organická forma a tá má povinnosť ukončiť svoju existenciu ešte v jednej forme a to vo forme spomienok vo svete mŕtvych. Je to prirodzený vývoj v našom kozme. Všetky spomienky vyspelej organickej hmoty musia do sveta mŕtvych, ale ezoterik sem môže vstúpiť ako určitá autorita, ktorá svoje spomienky nerozdá, ale si ich ponechá vcelku. Pre ezoterika je v tomto smere jasno, ale pre bežných ľudských jedincov je tento fenomén, bohužiaľ, nedostupný a z mojej strany nie je ani záujem niekoho presviedčať, či to je tak alebo inak.

A čo by ste odkázali, ako to vy rád hovoríte, bežným smrteľníkom?

Aby ďalej nerušene žili ako bežní jedinci a boli radi, že sa narodili úplne štandardní a na večeru si dali niečo povznášajúce.