Rozhodol som sa, že sa budem venovať náboženskej problematike a všetkému, čo s tým súvisí. Nie je jednoduché hľadať správnu definíciu náboženstva a zároveň sa pozrieť na náboženské z pohľadu medicíny.

Nemožno pochopiť a dostať do náboženstva novodobé poznatky medicíny, pokiaľ dotyčná osoba nepraktizuje náboženstvo, ako sa hovorí, na plný plyn a na sebe. Teda ako vlastnú duchovnú cestu. Definoval som sa spolu s ďalšími ezoterikmi, že sme vedci Boha a všetkých náboženských prejavov.

Nie sme ochotní zahodiť náboženskú históriu len preto, že nie je podaná ako duchovná ezoterická cesta. Ako vedci Boha dôsledne prechádzame historickým náboženským odkazom a to vo všetkých náboženských systémoch. Nebudeme sa hlásiť k niektorému náboženskému smeru. Nenecháme sa znechutiť ľudskými skutkami a nikdy nezradíme to Božské, čo je v každom ľudskom skutku. To je jediný rozumný a pragmatický prístup k náboženskému odkazu a jeho historickej hodnote.

Kto neakceptuje doteraz vytvorené v náboženskom pohrúžení, ten nemá nárok na to, aby prišiel na nové jedinečné postupy, ktoré dovolia náboženskému odkazu povstať z prachu dogmatizmu a nepraktizovať ho v mŕtvej podobe.

Vlastne dnes som si spravil vo vnútri seba malú oslavu. Podarilo sa mi spojiť náboženský odkaz so slovíčkom klinická smrť. Dnes už bez obáv môžem definovať náboženstvo ako klinickú ezoteriku. Teda odteraz narábame s novým pojmom a to je klinická ezoterika. V sebe bude skrývať všetko náboženské.

Keď sa osobne pozriem na náboženský odkaz z pohľadu klinickej smrti, tak ju vlastne nachádzam všade a vo všetkom. Teda na počiatku náboženského prejavu stojí klinická smrť. Ako dobre, že som ako vedec Boha nezahodil a nevylúčil zo skúmania práve položku svätcov.

Mne osobne sa javí, že práve skúmanie prejavov svätcov dáva cestu vpred do klinickej ezoteriky. Aktivity svätcov, ktorí prežili klinickú smrť. Tak isto už teraz budem deliť svätcov rôznych náboženských systémov nie podľa toho, či boli vysvätení niektorou cirkvou, ale či vo svojom živote prešli klinickou smrťou.

Tých, ktorí prešli klinickou smrťou budem osobne deliť na tých, ktorí zažili klinickú smrť cez amigdalu alebo nie. Teda ďalšie delenie svätcov, ktorí v klinických štádiách smrti stretli v oblasti amigdaly Božie svetlo, a teda aj živú prítomnosť Božiu.

V zásade je všetko jasné. Pokiaľ si nedokážeme navodiť stav klinickej smrti, tak nemôžeme pocítiť živú Božiu prítomnosť priamo, ale iba sprostredkovane a to často od tých, ktorí klinickou smrťou neprešli. Nazývame ich služobníci Boží. Spokojne im stačí mŕtvy odkaz, ktorý je vlastne sprostredkovaný od tých, ktorí klinickú smrť prežili a zároveň v klinickej smrti prechádzali najvyšším náboženským stavom a to je klinická smrť cez amigdalu. Amigdalu tu definujeme ako mikrožľazu v strednom mozgu. Táto klinickým zážitkom dáva Božiu žiaru. Môžeme ju vnímať ako tekuté zlato, ktoré vyteká z amigdaly.

Nebudem sa venovať mŕtvej teológii, ktorá dnes so slovným opisom Božieho špekuluje a dokazuje si, ako dobre vie žonglovať s mŕtvym odkazom. Vrátime sa k náboženským základom a veštecky vyhľadáme tých, ktorí prežili klinickú smrť cez amigdalu a pracovali s rôznymi druhmi náboženských znakov.

Nebudem sa venovať ani technikám kláštorov, ktoré donekonečna nabíjajú obrazy a artefakty náboženského charakteru. Veštecky vyhľadáme tých, ktorí mali živý kontakt s Božou prítomnosťou. Neprevezmeme do zasvätenia mŕtve nabíjanie náboženských objektov.

Nebudú nás zaujímať dnešné náboženské obrady a dnešná náboženská ritualistika, ktorej chýba živá náboženská formu a stala sa skôr spomienkou na Boha a jeho prítomnosť vo svätcoch, ktorí prešli klinickou smrťou cez amigdalu.

Nebudeme sa zaujímať o estetické špekulácie umelcov, ktorí kreslia mŕtvy odkaz bez snahy prežiť živú Božiu prítomnosť cez klinickú smrť v žiari amigdaly. Náboženská estetická špekulácia je síce pôsobivá, ale osobne ma nenapĺňa Božou prítomnosťou.

Už vnútorne začínam tušiť, že som v detstve prešiel stavmi klinickej smrti. Rozprávala mi o tom moja babka, ktorá ma zachraňovala zo zápalu pľúc, ktorý nedokázali zvládnuť lekári a hrozilo mi nebezpečie smrti. Už z pohľadu klinickej smrti cez amigdalu som musel zažiť stav živej Božej prítomnosti. Od detstva som cítil v kostole a k služobníkom odmietavosť. Akosi som cítil rozpor medzi mojím zážitkom a tým, čo nám dávali ako mŕtvu formu. Neobviňujem ich za to, iba si to uvedomujem hlbšie ako doteraz.

Samozrejme, že je tu určitý problém a to je, ako pri náboženskej alebo klinickej ezoterike cez amigdalu prežívať stavy živej Božej prítomnosti. Aj tu sú veci jasné. Tento stav sa dá dosiahnuť pomocou sugerácie klinickej smrti a koncentrácie do amigdaly. Pod sugeráciou sa tu rozumie stav mysle uverenia, že prežívam skutočnú náboženskú smrť cez amigdalu. Takýto stav sa dá zažívať aj nepriamo na diaľku a to spojením svojej mysle s mysľou zomierajúcej osoby v ranom štádiu smrti.

Hosana v amigdale a živá Božia prítomnosť je tu. Ako vedec Boha sa teším za nás všetkých, ktorí smerujeme k živej náboženskej forme.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.