Autor: Klausbernd Vollmar
Knižka: Sila snov.
Vydalo: Nakladateľstvo Tomáša Janečka
Obrázky: Obal.

Táto recenzia pojednáva o snovej problematike a usiluje sa kriticky poukázať na kvalitu zverejnených informácií z hľadiska ezoterickej praxe. Knižka je rozdelená na dve časti. Prvá časť je naplnená množstvom úvah a teoretizmov osobností psychoanalýzy. V druhej časti popisuje autor, ako on medituje s vlastnými snami. Ide o osobnú výpoveď. Knižka silne trpí individuálnym subjektivizmom a nedostatočne zahŕňa do seba skúsenosti iných ezoterikov. Napriek tomuto nedostatku ju možno považovať za jednu z najlepších v porovnaní s inými publikáciami na túto tému. V časti „Čo je a čo nie je sen“ sa autor dopracoval k nejasnej formulácii typu Freud. Mal jasne konštatovať, že sen je produkt nočného diania a to počas rôznych fáz spánku. Sny vznikajú v režime kysličníka uhličitého a výrazného utíšenia celého organizmu. Mal konštatovať, čo je to ľudský spánok a čo zvierací spánok. Chýba aj jasné vymedzenie pojmu samotného sna. Napríklad sen nie je ani realita vonkajšieho sveta, ani predstavy vo vnútri mysle počas kyslíkového režimu, ale sny sú jedinečné pocity vo forme snových symbolov. Táto snová symbolika má svoje špecifické zákonitosti. Autor tejto knižky má jednoznačne k snovým pochodom vzťah ako milenec k milenke. Jednoducho si nekladie za cieľ rozumovo pochopiť snový stav a sen ako taký. V stati „Sen a realita“ autor pokračuje v beletristickom výklade svojich úvah o väzbe sna na realitu a naopak. Znovu nejasné výpovede tak dobre známe z Freuda. Väzby medzi snom, spomienkami a realitou nesporne existujú. Na to, aby sa sen dekódoval, treba ovládať špeciálnu vešteckú techniku. O tejto technike pojednávam vo Vešteckej škole na mojich stránkach. Zapamätaný sen sa dá veštecky ošetriť a môže mať dobrú výpovednú hodnotu s väzbou na psychické a fyzické dianie daného človeka. Autor sa o týchto technikách nezmieňuje. Zrejme ich neovláda. V stati vedomie a podvedomie sa autor zamotal do vlastných slovných pavučín. Vedomie sú podľa mňa všetky spomienky, ktoré boli získané zmyslami za štandardného stavu z hľadiska psychologického. Podvedomie je oblasť ľudskej psychiky, do ktorého zahrňujeme také procesy, ako sú informácie o predkoch, osudovosti, astrológii, sexualite a ďalšie, ktoré sa vytvorili mimo oblasť vnímania zmyslov. Teda sny môžu patriť do vedomia, pokiaľ sme si ich zapamätali a keď si ich nepamätáme, tak si ich pamätá podvedomie. Autor sa jednoducho neprepracoval k poznatku a osobnej skúsenosti o existencii snovej pamäte, v ktorej sú uložené všetky sny. Výcvikom sa dá do nich dostať aj za denného stavu. V stati „Dejiny výkladu snov“ možno badať profesionálnejší prístup. Autor sa tu zaoberá komplexne dejinami výkladu snov. Snáre, ktorým sa tu venuje, sú základom nácviku vešteckých techník. Zo štúdia snárov som pochopil, že neexistujú žiadne logické väzby pri výklade snov. Každý snový veštec má svoju jedinečnú techniku založenú na osobnej skúsenosti. V stati „O novodobých teóriách“ sa autor znovu vracia k voľnému uvažovaniu a teoretizovaniu s dávkou osobných emócií a zúrivosti voči americkému prístupu k snovej problematike. Túto emocionalitu možno len poľutovať. A možno práve toto je ten dôvod povrchnosti autora. Všade platí úcta; najprv pozbierať všetky druhy snových techník, precvičiť ich a potom vynášať chladnokrvné rozsudky. V stati „Sen a sexualita“ sa autor nevyjadruje zase jasne a chodí okolo sexuality veľmi opatrne. Z praxe viacerých ezoterikov a aj vlastnej poznám, čo je to za silu, keď sa sny nabíjajú sexuálnym vzrušením. V niektorých náboženských systémoch je sex zakazovaný a takto vchádza do snov, v iných systémoch sa to preháňa. V jednom aj v druhom prípade ide o to, aby sa sexuálne zážitky dostali do snov. Je absolútne jedno, či sexualitu odmietate alebo zbožňujete. Dôležitosť tu majú hlavne emócie, cez ktoré sa výborne dynamizuje dianie v snoch. Druhú časť tejto knižky možno považovať za hodnotnejšiu a inšpirujúcejšiu. Autor tu dáva veľa dobrých návodov na hranie sa so snami. Ukazuje cestu umeleckého prístupu k snom vo forme maliarskej, beletristickej, ale aj dramatickej. Ide celkom o dobré techniky práce so snami. Sám som takéto techniky úspešne praktizoval. V sekcii „Zapamätanie snov“ vstúpil autor, ako sa hovorí, na mínu a možno rovno do mínového poľa. Tu môžu byť jeho návody nebezpečné a viesť k poškodeniu hlbokého ľudského spánku. Keď si má človek sny pamätať alebo ich prežívať, tak určitá časť pamäte musí byť v stave prebratia. Tento stav je stavom zvieracieho spánku, ktorý je plytký a človek je v určitom strehu. Zvierací spánok vedie človeka počas dňa do malátnosti a prepadania sa do mikrospánku a to náhle a nečakane. Čo to môže znamenať pre ezoterika za volantom, nemusím pripomínať. Sám som tieto stavy absolvoval a radšej som sa naučil techniku prenikania do snovej pamäte počas dňa. V stati „Práca so snami a joga“ ma autor inšpiroval k technike vymazávania snov zo snovej pamäte. Spravidla vymazávam neželané sny vedúce v realite k nepríjemnostiam. V snovej pamäti nájdete aj sny iných ľudí, ktoré sa sem dostanú počas spánku. V ďalšej stati sa autor púšťa do experimentov s technickými prostriedkami počas spánku. Tu bol autor pre mňa inšpiratívny a doviedol ma k sérii experimentov, ktoré sú zverejnené v Techno škole. Všetky tieto nočné pokusy sme sa usilovali robiť tak, aby prebiehali bez narušovania hlbokého ľudského spánku. Pri každom zariadení trvalo niekoľko dní, kým sme sa zbavili strachu a až potom sme spali hlbokým spánkom.

Pridaj komentár