Znovu si sadám do meditačnej polohy a žiadam svoje hlboké podvedomie o spoločnú meditáciu. Objavuje sa podvečerná krajina už zahalená v sivastom až čiernom rúchu. V tomto tmavom šere sa zjavuje celkom nahá tanečnica, ktorá sa vzrušujúco vlní. Je to príjemný a ukľudňujúci pohľad.

Po určitej chvíli mám pocit, že v tme začali okolo tanečnice lietať čierne motýle. O týchto motýľoch mám iba tušenie. Každou chvíľou ich pribúda viac a viac. Zároveň pribúdajú ďalšie holé tanečnice. Každý čierny motýľ vo veľkosti človeka si spredu prisadá na nehybné telo tanečnice a snaží sa ho oplodniť.

Všetko dlhšiu dobu ustrnie a po chvíli sledujem odlet motýľov aj s novorodencami starostlivo zamotanými do motýlích kokónov. Z týchto kokónov trčí iba hlavička dieťaťa. Odnášajú ich do starostlivosti bielych motýľov vo veľkosti človeka. Tieto motýlie matky motýlie deti starostlivo kŕmia. Po určitom čase sa obaly kokónov trhajú a z kokónov sa dostávajú von mladí ľudia a to v úplne holí. Tento moment využívajú biele motýle a prisadajú si spredu na ľudí s cieľom ich oplodniť. Z tohto spojenia vznikajú ďalšie motýlie deti. Veľké biele motýle ich odnášajú do priestoru tmy.

Biele motýle to robia z toho dôvodu, že sa potrebujú napiť mesačného svitu. Tento moment využíva ozrutná čierna pavúčica a motýlie deti omotáva pavučinou. Keď sa biele motýle vrátia, tak do jedného zahynú v pavučinách. Ozrutná stará pavúčica sa vracia a odnáša motýlie deti naspäť ich ľudským matkám. Náhle sa objavujú čierne motýle, ale tieto po rýchlom boji pavúčica zabíja. Po vyhranom súboji sa pavúčica vzďaľuje. Matky spoločne koja motýlie deti a všetkým nám je príjemne.

Pridaj komentár