Kedy sa Boh stáva človekom. Treba mať záujem o živého Boha. Mŕtvy Boh v spomienkach. Mŕtvy Boh v knihách. Mŕtvy Boh v stavbách. Mŕtvy Boh v sochách. Mŕtvy Boh v živých ľuďoch. Živý Boh v prežívaní klinickej smrti. Amigdala ako mikrožľaza medzi hypofýzou a epifýzou v strede veľkého mozgu.

Správa z klinickej smrti o stretnutí s Bohom v určitej svietiacej podobe. Živý Boh dokáže existovať vo všetkých svojich obrazoch, pokiaľ boli prisunuté k neurónom šedej kôry. Mŕtve náboženstvo zo spomienok sa zobudí v životu presunom na neuróny tam, kde chcete liečiť vzniknuté disharmónie. Boh je schopný opustiť všetko náboženské, pokiaľ to nevytvoril svätec žijúci aktuálne teraz a nie v minulosti.

Všetko náboženské časom stráca Božiu prítomnosť, zostáva iba estetika a umenie. Prehistorické artefakty strácajú Božiu prítomnosť. Len svätci dnešnej doby môžu živého Boha vrátiť do náboženských objektov a predmetov. Božie vyžarovanie sa stráca a Božia žiara sa stráca z každej náboženskej veci. Veštecky ladený senzibil vníma iba estetiku Božích artefaktov a ich historickú a zberateľskú hodnotu. Z náboženských objektov sa vytratila živá Božia prítomnosť a nahradila ju estetická špekulácia a umelecko historická hodnota bankového konta.

31
27
24
20
21
30
26
22
28
25
32
29
33
23

Boh zostáva v amigdale a sugeratívne uverenie smrti ho vracia do človeka a náboženských spomienok, do predmetov, ktoré vytvoril svätec. Náboženský zážitok v klinickej smrti zostáva a Božia žiara v určitom tvare postavy, vtáka, hada, oka, trojuholníka preniká do neurónov svätca. Klinická smrť a návrat z nej je základom živej Božej prítomnosti. V amigdale sa otvoril Boží hrob a znovu sa obnovila Božia prítomnosť vo svätcovi dnešných dní.

Čo je Boh? Boh je svetlo, ktoré sídli v neurónoch mikrožľazy amigdaly a preniká cez nervové dráhy do neurónového systému človeka. Boh je zážitok klinickej smrti pre niektorých nábožensky vyvolených jedincov v procese náhody. Boh prebýva v neurónoch amigdaly, pokiaľ boli poškodené klinickou smrťou, tak zostáva v neurónovom systéme.

Pokiaľ nie je amigdala a neuróny v jej blízkosti poškodené, tak zážitok jeho prítomnosti zostáva iba ako súčasť klinickej smrti alebo ako súčasť techniky sugerácie uverenia klinickej smrti s účasťou Boha v podobe neznesiteľného svetla pre náš nečistý zrak.

Liečite neuróny vo svojom tele. Skoncentrujete sa do neurónovej oblasti, ktorá je chorá. K tomu zo spomienok prisuniete zo spomienok v pamäti vhodný náboženský pocit alebo obrázok. Preliečite danú oblasť.

Nasleduje kontemplácia so sústredením sa na náboženské pocity v liečených neurónoch. Máte želanie splniť každé prianie náboženského obrazu. Všetko spravíte, čo si želá a to sugeratívne a bez pochýb, ale iba v predstave. No náboženskému symbolu to prezentujete ako uskutočnenú a zrealizovanú vec. Znovu a znovu sa pýtate, čo ešte máte spraviť a spravíte sugeratívne v predstave všetko, o čo náboženský symbol požiada. Vaša vernosť Bohu bude skúšaná a vy musíte zrealizovať často aj tie najhoršie skutky. Pokračujete, až dostanete pocit nekonečného množstva drobných a malých obrázkov. Do týchto si budete želať napustiť zážitok z klinickej smrti, keď ste stretli svietiacu bytosť. Pokiaľ ste nestretli, tak si to nasugerujete koncentráciou na mikrožľazu amigdalu. V náboženských obrazoch pociťujete ostré neznesiteľné svetlo.

Bože, prepáč moju smelosť, že som sa vzdal postoja Tvojho služobníka a zaujal som postoj vedca Božieho sveta. Pochopil som to, že si absolútne dokonalý a v Tvojej dokonalosti sa zrkadlí moja úbohosť. Vieš Bože, v plnej žiari svetla Tvojho otca a Tvojej matky sa Ťa na niečo spýtam a Ty mi láskavo odpovieš. Som rád, že so mnou komunikuješ. Ale Ty si, Bože, dokonalý a takejto dokonalosti nemám možnosť rozumieť, a preto čo mi povieš a naznačíš, budem skúmať. Nie preto, aby som Ťa hanobil, ale preto, aby som ti lepšie rozumel a s Tvojou pomocou som sa aspoň trochu zbavil svojho hlupáctva.

Niekedy Ti asi položím zlú otázku alebo ju nesprávne sformulujem, a preto sa Ťa budem pýtať znovu a znovu, kým nenájdem tu správnu formuláciu a pochopím pomocou skúmania, čo mi naznačuješ. Aj keď pri Tvojej dokonalosti zostanem trvalým hlupákom, aspoň nezostanem v hlúposti služobníkom.

Položil som Ti otázku: Kde Ťa možno stretnúť? Ty si odpovedal: Všade. Ako Tvojmu služobníkovi by mi to stačilo, ako Tvoj vedec budem skúmať, čo si mi to, Bože, vlastne povedal. Pokiaľ si v nás, tak si vlastne všade, kde je človek, kde je jeho snaženie a konanie.

Hovoríš, že sa prejavuješ najaktívnejšie v symbole lebky. Verím, že je to Tvoja reč, ktorú treba dekódovať a pochopiť. Dekódujem to tak, že najaktívnejšie sa prejavuješ vo svätcoch. Keď ich skúmam vešteckými metódami, tak najaktívnejšie Ťa, Bože, vnímam v oblasti mikrožľazy amigdaly. Tak isto Ťa vnímam na diaľku v ľuďoch, ktorí vstupujú do klinickej smrti a prechádzajú amigdalou. Môžem ich vnímať aj v informačných poliach mŕtvych osôb, ktoré Ťa pocítili v amigdale a Ty si ich obšťastnil svojou prítomnosťou a Tvoja žiara opustila amigdalu a naplnila neurónové oblasti dotyčnej osoby, ktorá tu niekedy žila.

A už ti nemusím klásť otázku, kde sídliš. Tam, kde sídlia všetky Tvoje znaky a to v poškodených neurónoch. Práve poškodené neuróny v utrpení Tvojej prítomnosti Ťa dávajú nám nehodným v živej podobe. Amigdala je Tvoje skryté sídlo a sprístupňuješ nám ho iba niektorým cez klinickú smrť a sugeratívne stavy klinickej smrti. No niekomu dáš nahliadnuť do Tvojho sveta a vraciaš ho naspäť do života. Niektorých necháš prejsť svojím sídlom a skončiť v Tebe svoju pozemskú púť.

Iba málokoho poctíš svojou prítomnosťou a z amigdaly sa dostaneš do nášho nehodného tela. Vrátil som sa zo zážitku klinickej smrti a sugeratívne som stále v klinickej smrti. Verím tomu a neprestanem. Uveril som, že som zomrel, Bože, aby si Ty v tomto mojom psychickom stave prebýval vo mne. Ďakuje Ti, Bože, že som mohol na toto všetko prísť a zvestovať to v Tvojej oslepujúcej prítomnosti každému, kto túži po Tvojej živej prítomnosti.

Odpusť prosím svojim služobníkom, že Ti nedokážu porozumieť, a tak im láskavo dopraj aspoň službu Tvojmu mŕtvemu odkazu. Netušia a nevedia, že všetko, čo nám postupne odovzdávaš zo svojho sveta, nakoniec musíš opustiť. Odpusť nevedomosť svojich služobníkov, že nepochopili, že iba svätec dokáže neustále obnovovať Tvoju prítomnosť vo všetkom, čo opustilo svet tvojej amigdaly v každom z nás.

Tvoji služobníci netušia, že si v nich samotných a to rovno v amigdale. Netušia, ako sa dostať do Tvojej prítomnosti. Vieš, ako sa boja smrti a vieš, aká je ich nekonečná hlúposť voči Tvojej dokonalej múdrosti. Dopraj im lásky a nekľud duše.
Už teraz, Bože, vieme, kde Ťa máme hľadať a vieme, ako Ťa môžeme mať trvalo vo svojich neurónoch. A netráp sa, že ešte mnoho času pominie, kým pochopia, čo im to zvestuješ cez neuróny svätca posadnutého Tvojím vedeckým skúmaním. Buď voči nim milosrdný a pochop, ako ťažko Ti je porozumieť v Tvojej nekonečnej dokonalosti. Tvoja dokonalosť – to je história náboženských omylov. Dokonalosť je vždy pre nás smrteľníkov nepochopiteľná. Veda Ťa chápe lepšie ako dogma lásky a oddanosti.

Netušia, že si nekonečný a všadeprítomný, a teda si v každej veštecky ladenej osobe. Služobníci si to nemyslia, ináč by sa stali Tvojimi veštcami. Netušia, že keď si všade, tak si aj vo vede a vedeckých metódach. A preto si pomýlili astronómiu s astrológiou a zbavili sa jednou ranou hlúposti vedy, veštectva a pokroku, v ktorom si chcel sídliť.

Buď nekonečne milosrdný a pochop, že slúžia ako vedia a robia to s čistým srdcom a láskou k Tvojmu mŕtvemu odkazu. Netušia, že si ich vyzval, aby sa stali Tvojimi veštcami a pochopili aj Tvoju kozmickú prítomnosť. V amigdale si putoval predsa do Kozmu, ktorý zbavili tvojej prítomnosti vo svojej mysli. No nemohli sa zbaviť amigdaly v hĺbke svojej hlavy.

Pridaj komentár