Svätec. Kameň ako symbol Božej prítomnosti. Siamský znetvorený svätec. Na chrbte časť siamského dvojníka. Psychika mŕtva. Duša mŕtveho v duši živého zrasteného dvojčaťa. Vyhľadáva kamene, vláči ich do údolia a neustále buduje to, čo mu kamenné symboly prikazujú.

Znovu sa vydávam na prieskum ranej prítomnosti kresťanskej formy živého Boha v ľudských neurónoch. Tentoraz z Grécka putujem do terajšieho Bulharska. Dotyčný Grék, ktorý spisoval prejavy raného kresťanstva sa dostal až do tejto oblasti, kde našiel postavený kostolík a na vybielených stenách nachádzal postavičky hnedej farby. No priamo táto nábožensky ladená stavba nesúvisí s osobou, ktorá nosila v sebe živú Božiu prítomnosť. Tá v tejto oblasti žila omnoho skôr. Išlo o zrastené dvojčatá, jedno počas pôrodu zomrelo, no nie fyzicky, iba psychicky. Mŕtva duša sa presunula do živej duše. Dvojčatá boli zrastené na chrbte a živé dvojča sa mohlo pokojne pohybovať a pracovať. Špiritisticky ladený jedinec mal v neurónoch Boží svet reprezentovaný práve symbolmi kameňov. Neustále tieto Božie prejavy pociťoval a celý život neustále robil s kameňmi to, čo si želali Božie kamenné symboly. Mohlo by sa povedať, že bol posadnutý. Neustále vláčil kamene a neustále ich premiestňoval. Dnes táto je oblasť pustá a sú tu zbytky ruín. Dokonca tadiaľ vedie horská cesta.

Zase jeden z prípadov, keď sa v neurónoch objavili Božie symboly a človek ich bez výhrad počúval a konal to, čo mu kázala Božia vôľa. Možno by sa zdalo, že je to zbytočné. Ale práve takáto zdanlivo bezmyšlienkovitá práca dala základ ľudskej civilizácie. V tej dobe stačilo robiť niečo iné ako bežné zvieratá a dopomáhalo to k rozvoju ľudskosti. No nás hlavne zaujíma prieskum Božích prejavov a inšpirácia pre hlbší náboženský život.

Pridaj komentár