Znovu som sa vrátil k štúdiu jogínskej literatúry od viacerých autorov, tentokrát autorov Mudr. Milana Š. Smolka a B. Smolkovej. Knižku som už predtým v priebehu niekoľkých rokov čítal asi 3 krát. Teraz som v nej hľadal inšpirácie pre cvičenia v Či kung škole. Celkovo čínska alebo taoistická joga je vedená praktickejšie ako joga indická alebo tibetská. Na celej knižke ma prekvapila skutočnosť, že som tu našiel väčšie množstvo inšpirácie pre Silvovu školu. Viem, že je to nezvyčajné. Samotní autori nemajú dostatočne otvorenú zvieraciu psychiku. Tá sa nachádza v strednom mozgu. Príliš tu prevláda rozumová stránka prezentovaná šedou kôrou veľkého mozgu, ktorá u autorov potláča šedú kôru v mieche. To, čo tu bolo inšpirujúce bola skutočnosť, že šedá kôra (neuróny) či už veľkého mozgu, malého mozgu alebo miechy obsahuje informačne neobsadené pamäťové záznamy. To znamená, že sa tu nachádza oblasť panensky nedotknutá. Meditácia do tejto oblasti by mohla vyzerať asi tak, že meditujúci sa vedome skoncentruje a presunom vedomia vyhľadá tie bunky neurónov, v ktorých nie je uložená žiadna pamäť. Sú pri tom pocity známe zo zen budhizmu. Je to zaujímavá skutočnosť, ktorú možno nazvať „panenský neurón“.

Pridaj komentár