Už dlhšiu dobu sa zaoberám nácvikom a rozumovým pochopením toho, čo sa skrýva za ezoterickým pojmom astrálne putovanie. Viac rokov som skupoval knižky, ktoré sa touto problematikou zaoberali. Zároveň som neustále programoval a slovne žiadal meditujúcich, aby mi prinášali aj nepublikované texty zaoberajúce sa touto špeciálnou technikou. Sporadicky som cvičil v knižkách napísané techniky. Problém je v tom, že väčšina autorov, ktorí mali alebo majú schopnosť astrálneho putovania, túto vlastnosť buď majú od narodenia, alebo ju získali nečakane a náhodne. Počul som, že existovali aj takí, ktorí o túto schopnosť bojovali desiatky rokov. Nenašiel som zatiaľ nikoho, kto by popísal astrálne putovanie z hľadiska psychického a psychiatrického. Razím zásadu, že každá ezoterická schopnosť sa musí analogicky nachádzať aj ako patologický stav popísaný a liečený v psychiatrickej praxi. Lenže, ktorý stav by mohol byť ten pravý? Takéto pátranie nie je jednoduché. Samotní ľudia, ktorí tieto stavy dosahovali, ich opisujú neuveriteľne odlišne a to až do takej miery, že je priam nemožné nájsť vo výpovediach putujúcich niečo spoločné. Nájsť spoločnú zákonitosť je ťažké aj preto, že astrálnych putujúcich je žalostne málo. Samotné cvičenia nácviku astrálneho putovania sú tiež poriadna zaberačka na psychiku. Väčšina autorov smeruje nácvik do nočných hodín, čo znamená narušiť nočný spánok. To oprávnene vyvoláva pocit riskantnosti a nebezpečia. V priebehu nácviku astrálneho putovania som náhodne dosahoval rôzne stavy, ktoré dosahujú autori astrálneho putovania. No nedokázal som nájsť akýsi logický sled, ako to dosiahnuť a dosahovať trvale na základe vedomého rozhodnutia. Po absolvovaní cvičení a hľadaní vhodného stavu z psychiatrie sa začala vynárať duševná choroba autizmus. Poviete si, že vás zase kŕmim psychiatrickými výrazmi, ktorým málokto rozumie. V skutočnosti máte pravdu, ale niekde sa musí pragmaticky začať. Keď sa vrátim k psychiatrickému opisu choroby, tak jasne vraví o ľuďoch, ktorí žijú vo vlastných predstavách a vlastných svetoch. Autisti nedokážu žiť v reálnom svete. Pokiaľ sa autizmus objavil od narodenia, tak realita je pre nich neznámy pojem. Sú však aj autisti, ktorí dokážu za určitých okolností vnímať realitu a do stavu z vlastnej mysle sa dostávajú spontánne a náhle. Je známe, že keď sú násilne z tohto stavu vyrušení, tak dokážu byť až životu nebezpečne agresívni. Sú medzi nami aj takí, ktorí do stavu autizmu idú iba vtedy, keď potrebujú niečo vyriešiť. Po vyriešení problému sa vrátia do stavu normálnej mysle a žijú bežný klasický život. Sami hovoria, že sa odobrali do svojho imaginárneho laboratória či božieho stánku. Takže za určitých okolností by sa dalo konštatovať, že astrálne putovanie je z hľadiska psychiatrického stav nazývaný ako autizmus. Osobne som určitý čas trávil s autistami a spoločne som s ich súhlasom vstupoval do ich vytvorených svetov. V jednom prípade ma autista obvinil, že som ho zbavil tejto schopnosti. Jednalo sa o ženu, ktorá bola len sporadickou autistkou. V jej vysnívanom svete neboli muži. To sa odzrkadlilo aj v jej živote. Mala doslova alergiu na mužov. Ináč to bol fantastické túlanie vymyslenými vesmírmi. Mal som pocit, ako keby som vstúpil do filmového plátna. Toto by mohla byť dostatočne rozumová úvaha a určenie, čo to je z psychiatrického hľadiska schopnosť astrálneho putovania.

Pridaj komentár