Kniha: Základy jogy a mystiky, 2. diel
Autor: Jiří Vacek
Vydal: autor vlastným nákladom 1995

Na začiatok trochu štatistiky. Knižka má 370 strán a za významný odkaz považujem asi 100 strán z tejto knižky, čo je na jogínsku literatúru vlastne mimoriadny úspech. Zbytok knižky sú autorove voľné úvahy a nemajú hodnotu praktického prevzatia do praxe ezoterika, ktorý kráča k hinduistickému Bohu. Oceňujem, že autor upriamil moju pozornosť od fyzického cvičenia jogy. Ďakujem mu, že ma zbavil nutnosti cvičenia spartakiády a strečingu. Oceňujem autora za to, že sa nedal strhnúť do područia strečingovej dehonestácie jogínskeho odkazu. To, že v joge vidí prípravu a cestu k Bohu, prijímam v plnom rozsahu. To, že autor realizoval v sebe iba mŕtvu spomienku iných na Boha a vo svojej praxi nepreparoval neuróny na živú prítomnosť Božieho sveta, tak to neberiem. No lepšie je zobrať jogínsku cestu k mŕtvej spomienke na Boha ako cestu na strečingové vystúpenie.

Hodnotná časť knižky je hneď na začiatku a obsahuje základné koncentračné cvičenia, ktorými možno preparovať svoje telo na prijatie živého alebo mŕtveho Boha. Skutočne je koncentrácia, jej uvedomenie a vzájomné spojenie miesta koncentrácie a toho, čo sa koncentruje výborná jogínska prax preparovania fyzického tela v sebe, ale aj mimo seba. Autor mal lepšie zdôrazniť potrebu, aby sa počas meditácie rozjímalo a meditovalo nad jogou a hinduizmom. Tak isto autor mal upozorniť na to, že hinduizmus je praxou slepých svätcov, ktorí praktizovali hlavne zvukovú ezoteriku. Aj najvýznamnejší jogínski hinduisti boli slepci alebo mali zničený zrak. Preveroval som si špiritistickou praxou prvých a najvýznamnejších jogínov Indie.

Mimoriadne podnetné a poučné sú kapitoly meditovania a rozjímania nad hinduistickým božstvom a znovu tu je technika koncentrácie, uvedomenia si Božej prítomnosti či už živej, alebo mŕtvej. Uvedomenie si seba ako pozorovateľa, vzájomné splynutie týchto zložiek navzájom. Autor dal ešte vážnejší dôraz na to, o čom vlastne joga je. V prvom rade je to príprava na prijatie Božieho sveta a potom techniky na splynutie s Božou prítomnosťou. Je veľká škoda, že autora Božia prozreteľnosť neosvietila dokonalejšie a nemohol realizovať cestu k živému Bohu. Verme tomu, že jeho informačné pole túto cestu raz dokončí v inej duši. Nech jeho snaženiu žehná láskavá ruka Božia. Asi to však nebude možné, autor sa do posmrtného života takouto myšlienkou nenabil. To je prípad tých, ktorí zabudli na to, že prvý v poradí je vždy Boh a potom jogín a to platí aj v oblasti Božej múdrosti.

Napriek môjmu kritickému slovu zostávam hlboko verný joge a hinduistickému odkazu a vlastne každému odkazu, ktorý má Božskú hodnotu. Autorovi je možne vytýkať aj odpojenie sa od reálneho sveta. Je ťažké niekedy vrátiť do reality tých, ktorí zablúdili na ceste k Bohu. Aby sa človek nevzdialil od reality a neskončil v zaostalosti východného sveta, je potrebné všetko toto náboženské úsilie nakoniec zakryť dôsledne Silvovou rezonančnou mysľou, ktorá dokáže rozumovo pochopiť spôsob žitia so živým Bohom a jeho prejavmi. Nastoľuje sa tu otázka spolužitia so živým Bohom v nás a v tomto spolužití je potrebné neustále budovať rezonančnú myseľ a zdvíhať intelektuálske kapacity do nepredstaviteľných výšok.
Verím, že môj pragmatizmus a elektrónkový mozog postihnutý Silvovkou dovolí priniesť poznanie zákonitosti živého Boha. Verím a som aj presvedčený, že aj relatívne krátke spolužitie so živým Bohom prináša prospech náboženskému spoločenstvu.

Pridaj komentár