Kozmické vedomie. Psychický prienik do kozmického priestoru. Veštecké vnímanie tohto stavu. Spomienky okolo orgánov tela a hormonálnych žliaz. Predstava labyrintu. Odpútanie sa od zemských magmatických síl. Kozmonauti, ktorí boli v kozme dlhšie ako 4 mesiace. Deti, ktoré sa narodili hyperaktívnej matke s kozmickým vedomím. Tento zápis má svoju zvukovú podobu MP3. Vyhľadaj v Nahrávkach.

Pokračujeme v nácviku kozmického vedomia. Ide o zvláštny stav vedomia, ktorý dosiahnu kozmonauti, pokiaľ boli na obežnej dráhe dlhšie ako 4 mesiace. Na základe mien sme veštecky diagnostikovali stav takýchto kozmonautov a zistili sme, že ich psychika sa zásadne zmenila a vôbec sa nepodobala na bežnú myseľ človeka, ktorý v kozme nebol. Keď sme začali sugeratívne cvičiť tieto stavy vnímané u kozmonautov, tak sme zistili, že sme sa mohli psychicky odpútať od Zeme a pomocou mysle (nie fyzicky) sme mohli ísť reálnym kozmickým priestorom. A tak sme začali s nácvikom týchto stavov.

Pokračovali sme ďalej a vešteckými metódami sme objavili jedincov, ktorí majú kozmické vedomie aj napriek tomu, že v kozme neboli a nemohli byť. A tak sme sa veštecky dopátrali v mnohých prípadoch, že kozmické vedomie tieto osoby získali počas embryonálneho vývoja z dôvodu hyperaktivity matky a prežitia oslabenej psychiky matky. Zároveň sa do plodu dostali spomienky mŕtvej osoby, ktorá sa tužila reinkarnovať a často mala práve kozmické vedomie. Takéto osoby majú kozmické vedomie v sebe ako reinkarnanta, ktorému sa po smrti splnila túžba vrátiť sa do sveta živých, lebo počas života si to želal a nabil. Tieto osoby s kozmickým vedomím sa psychicky túlajú v kozmickom priestore a ani o tom netušia. Iba vedia, že sa im v živote často nedarí, pokiaľ vo všetkom okolo seba nevidia samé hviezdy a galaxie. Je to pre nich vhodná psychoterapia. Preskúmali sme veštecky množstvo živých ľudí s kozmickým vedomím a mali sme s nimi aj osobné pohovory. Takto sme získali vhodný prehľad o možnostiach tejto psychickej poruchy.

Nasledovali ďalšie prieskumy a tentokrát to boli informačné polia mŕtvych ľudí, ktorí mali kozmické vedomie. Na základe týchto jedincov sme sa znovu utvrdili, že je možné psychicky prenikať do kozmického priestoru. A tak začalo obdobie skúšania a hľadania, ako sa toto putovanie naučiť bez trvalého kozmického vedomia. Znovu sme použili sugeratívne techniky uverenia, že sme boli v kozme 4 mesiace. Tak isto sme sa napájali na živé osoby, ktoré psychicky prenikajú do kozmického priestoru. U niektorých sme si všimli, že prenikajú iba do svojej fantázie, prípadne do aury okolo seba, kde mali fantáziu uloženú, prípadne do obrázku kozmu pred sebou.

Na tieto nesprávne postupy si treba dať pozor a snažiť sa do kozmické priestoru prechádzať reálne cez 100 000 kilometrov nad povrchom Zeme. Treba si nahodiť spomienky okolo orgánov tela a to všetky, ktoré človek prežil. Celý balík okolo jedného orgánu. Okolo hormonálnych žliaz všetky erotické spomienky. Zároveň pocit túlania v labyrinte, z ktorého sa zámerne nechcete dostať. Tento stav udržujete trvalo a postupne sa odpájate od magmatických síl zemského jadra. To je nutné veštecky sledovať ako predstavu o prieniku cez atmosféru a naskočí reálne, keď ste sa psychicky dostali na obežnú dráhu. Je to ako keby ste tlačili predstavu oka, ucha, jazyka a ruky do kozmu. Ide o predstavy a nie pocity fyzického tlačenia do priestoru nad sebou. Keď ste psychicky na obežnej dráhe, tak sa objavia obrázky obežnej dráhy. Pri dobrom nahodení a naladení na kozmické vedomie to nie je žiadny problém. No chce to neustály výcvik a kontrolný mechanizmus, či to robíte správne. Prípadne na naladenie použijete zasvätenie do kozmickej psychiky.

Najprv sa pomocou sugerácie a predstáv dostanete do kozmického priestoru slnečnej sústavy. Naučíte sa pomocou vhodných predstáv, ktoré sme publikovali v predošlých článkoch, naladiť a dosiahnuť psychický kontakt s okolím planét slnečnej sústavy. Všetko vnímate na obrázkoch v spomienkach, ktoré si vybavíte priamo v hlave. Potom sa postupne osmelíte do jednotlivých súhvezdí našej Galaxie, ktorá sa podobá disku a my ako ľudia sme v ramene galaktickej sústavy.

Tentokrát sme preskúmali jedincov či už živých, alebo mŕtvych, ktorí chodili do súhvezdia RAK – CANCER a používali pri tom kozmické vedomie v pocite rotujúcej hlavy, ktorú si v spomienkach začnete predstavovať. To vás dostane do tohto súhvezdia. Vždy reálne tým smerom a tou polohou, v ktorej sa práve nachádza dotyčné súhvezdie. Potom sme spravili prienik cez kozmické vedomie do súhvezdia HOLUBICA – CAELUM . V tomto prípade nahodené kozmické vedomie, pocit a predstava cvičenia a lietania klaunov na hrazde. Znovu psychický prienik a preskúmanie toho, čo je v tejto galaxii. Nasledovalo posledné súhvezdie a to bolo ŽIRAFA – CAMELOPARDIS. Použili sme predstavu chytenej ryby na udicu, ako sa metá a bojuje s rybárom. To nás uviedlo do tohto súhvezdia. Nenašli sme tu nič zaujímavé.

Znovu sme sa vrátili do súhvezdia Barana, kde sme aj v minulosti vnímali určité jednoduché formy života. Tentokrát sme to znovu testovali a to obrázkami vývoja života na Zemi. Celkovo to sedelo na drobné bunkové zhluky. Nemôžeme priniesť o tomto nejaký dôkaz, sú to naše pocity, aj keď sme ich mali všetci rovnaké. Musíme zostať v rovine neoverenej hypotézy. Preskúmali sme pozorne aj svet mŕtvych okolo danej planéty a okolia a nenašli sme žiadne zápisy. Súvisí to asi s tým, že život je iba v počiatkoch. No vo svete mŕtvych tu bolo čulo a bolo tu veľa rôznych druhov posmrtných záznamov aj iných organických civilizácií, čo bude sprievodný znak života v kozme. Uvidíme, ako dopadnú ďalšie testovania tohto územia v kozme.

Pridaj komentár