Minulosť. Vlastná hĺbka. Sklamanie. Položil som otázku. Vedecké. Psychiatria. Patológia. Zomrel génius. Génius sa stal hlupákom. Nová hĺbka. Cesta a pravda. Zemetrasenie. Katastrofa. Odpor. Tradícia. Strach. Neprípustné. Umučenie. Démonické. Dobrovoľne. Blokáda. Prelomenie.

Na duchovnej ceste do hĺbky svojej duše som sa dostal až do oblasti šedej kôry vlastného mozgu, kde sa nachádzajú neuróny. A tu som objavil niečo ako náboženstvo a náboženské prejavy. Priznávam, že to bolo pre mňa nepríjemné a pociťoval som to ako utrpenie a bolesť zároveň. Nikdy som nechcel robiť náboženstvo, ale chcel som robiť ezoteriku.

V ezoterike niet inštitúcie, akou je cirkev a jej predstavitelia. Naivne som veril, že som sa zbavil Boha. Bohužiaľ, moje bádanie a skúmanie hlbočín ľudskej duše prinieslo to, čo som zásadne odmietal a mal som z toho alergickú reakciu. Skonštatoval som statočne, že súčasťou duchovnej cesty a ezoterickej cesty bude aj náboženstvo. Mal som pocit, že sa musím ukrižovať. Postupne moju osobnú bolesť vystriedalo zmierenie. Veď som dosiahol hlbšiu úroveň bádania vlastnej duše. Môžem teraz robiť duchovnú cestu do hĺbky svojej duše ešte intenzívnejšie. Musel som si položiť otázku, či chcem robiť duchovnú cestu v jej celej šírke alebo oklieštene od náboženstva. Odpoveď bola jasná a jednoznačná. Nemal som chuť stať sa duševným kriplom, ktorý sa vzdá jednej časti svojho ja. Mal som pocit, že by som zradil serióznosť a vedeckosť svojho prístupu. Veď to by som nebol ja sám. A tak som prešiel osobným peklom a osobným utrpením zmeniť vlastný názor a následne vlastný postoj. Nezradil som a vydržal.

Postupne som do problematiky Božieho sveta prenikal a začal som zisťovať, pokiaľ možno metódami blízkym vedeckému bádaniu, že v sebe začínam pestovať živú Božiu prítomnosť a to tak, ako to pociťovali náboženskí svätci. Zistil som, že moje znechutenie z dogmatikov bolo oprávnené. Tu nastal pocit zmŕtvychvstania. Vstal som z vlastného utrpenia do výkriku Hosana! Nemal som chuť venovať sa iba spomienkam na svätcov a Boha samotného, alebo byť služobníkom ľudstva. No objavil som, že Božiu prítomnosť v Božích obrazoch a znakoch možno zažiť inak, ako iba vo vlastných spomienkach. Teda nie ako niečo naučené a uložené do mysle ako spomienka. Dokonca som zajasal a začal sa tešiť, lebo na duchovnej ceste do svojho vnútra nemožno pestovať Boha iba v spomienkach. Dokonca musím nastúpiť cestu svätca. Božia skala sa menila na živé Božie srdce. To je ale úvaha, to je ale pocit! Dogmatik by vykríkol: To je rúhačstvo a je to priam diabolské. Ortodoxný veriaci by túžil po návrate inkvizície. Umiernený veriaci by začal dialóg a hľadanie hlbšej roviny náboženských vecí. Je priam paradoxné, že som bol v opozícii voči náboženstvu a teraz som zase v opozícii, ale v hlbšej rovine vlastného poslania, ktoré vám tu dávam.

Viem, že aj vy túžite po hlbších rovinách náboženských. Neklamte sa, každý túži. Vnútorne cítite, že čím ste hlbšie v sebe, tým ste bližšie k Bohu. No treba prejsť vlastným utrpením, ktoré prináša pokrok a hľadanie hĺbky a blízkosti Božieho sveta. Vydajte sa na cestu a skúste získať novú, hlbšiu pravdu o veciach náboženských. Keď chcete hĺbku, tak musíte byť neustále na ceste. Ja som túto podmienku splnil a na ceste som kvôli ezoterike. Chcem v sebe poznať a pochodiť všetky kúty vlastnej mysle. Som na duchovnej ceste a je predpoklad, že budem mať hlbšiu pravdu o náboženstve ako dnešné a minulé osobnosti náboženského života. To je zákon hľadania pravdy.

Náboženský génius sa stáva hlupákom, lebo prichádza hlbšia pravda o náboženstve. Doteraz to bola mimoriadna hĺbka, odteraz sa to, čo bolo hlboké, stane plytké a z génia je hlupák dnešných dní. Ale to chce odvahu opustiť náboženské osobnosti minulosti a ich názory na veci Božie. Pokrok vo vede a vo svete je neúprosný, z géniov sa stavajú hlupáci a z odmietaných sa za čas stanú velebení géniovia. Neprišiel som náboženstvo pochovať. Prišiel som preto, aby som mu vdýchol novú šancu. Dávam cestu, ako sa stať svätcom. Beriem vám hranie sa na svätcov. Beriem vám uctievanie svätcov. Beriem vám ideu, že svet potrebuje Boha. Dávam vám ideu, že teraz Boh potrebuje vás. Dávam vám úctu k sebe samým.

Je tu nová hĺbka náboženského života a váš strach z opustenia dobre vyšliapaného chodníka. Mali ste pravdu. Váhate a stojíte. Nejdete dopredu, a tak pravdu o živom Bohu strácate. Osobne mám nezmieriteľný odpor voči autoritám a tradícii. Nie je to zámer. Je to nutné zlo toho, kto je na duchovnej ceste do vlastnej duše, teda aj do Božieho sveta. Chápem, že takýto pohľad je pre autority náboženstva kdekoľvek na svete neprípustný. Dokonca na ich mieste by som vykríkol: to je neprípustné, veď to je, ako keby nás za pravdu umučili. Do určitého okamihu je pravda na vašej strane, ale v určitom okamihu je u niekoho iného. Pozor, teraz je pravda na vašej strane a teraz v tomto okamihu je na strane toho, kto položil otázku, ako dať náboženstvu živú formu svätcov samotných.

Áno, svätec je kľúčovým momentom vášho utrpenia a mojej radosti. Problematika svätcov bola vždy horúcim zemiakom v pahrebe. Nový pohľad na to, že by sa mohol niekto stať vedome svätcom, je pre niekoho doslova tou najhoršou katastrofou v jeho náboženskej praxi. Môže sa ten niekto zakrývať tým, že nepozná psychológiu, nepozná medicínu a nepozná patológiu. No tieto nástroje ľudského umu sa ho na to nebudú pýtať. Jednoducho ho postavia pred hotovú vec, ktorú skonzumuje a potom je bližšie k Bohu. A verím, že to chce každý z nás veriacich. Biblia alebo akýkoľvek náboženský text je plný utrpenia. Dokonca si z nového prístupu môžete spraviť stigmatizujúci prvok.

Prelomenie bariér minulosti, ktorá v sebe nesie dogmatizmus a ortodoxnosť, je vlastne uvoľnenie náboženskej problematiky ako duchovnej cesty k Bohu samotnému. Treba iba maličkosť, prijať utrpenie a potom ho prekonať v novej radostnej hĺbke v samotnom Božom svete. Prispejte aj vy k novému prístupu k problematike náboženských svätcov. Nemodlime sa, ale staňme sa. Verím, že môj teologický článok bude pre vás podnetný.

Pridaj komentár