Neživá forma Boha. Neživá forma – to sú spomienky na všetko Božie. To, čo zostalo v informačných poliach mŕtvych veriacich. To, čo zostalo v magmatickom poli zeme, ktoré na danom mieste zaznamená všetky udalosti. Tak isto spomienky uložené v pamäti dnes žijúcich a živých ľudí. Všetky nábožensky zasiahnuté a poznamenané fyzické veci, na ktoré sa dá napojiť aj cez magmatické polia stredu zeme.

Živá forma Boha. To sú iba náboženské pocity, náboženské obrazy a všetko ostatné, čo súvisí s problematikou Boha, a to rovno v neurónoch ľudského mozgu. Nie ako spomienka, ktorú ste získali počúvaním, čítaním a podobne. Náboženský pocit v rôznej podobe sa zjavuje bezprostredne v neurónoch šedej kôry napríklad veľkého mozgu ako dôsledok zvláštneho stavu vyvolaného v neurónoch vedome pomocou koncentrácie, alebo ako výsledok určitého druhu chorobnosti. Teda prítomnosť Božia vzniká zvnútra a bezprostredne, nie ako podnet zvonka. Do tejto kategórie zahŕňame ešte žijúcich ľudí, ktorí môžu takéto obrazy produkovať vo svojich neurónoch ako bezprostredný zážitok. Napríklad po zasiahnutí blesku. No nie u všetkých prípadoch zasiahnutia. Tak isto je možné začať vnímať živú prítomnosť po zasiahnutí elektrickým prúdom. Toľko na začiatok.

184
191
190
199
189
197
188
185
193
196
192
195
194
186
198
187

Nie je jednoduché opustiť zabehnutú pozíciu služobníka Božieho a postaviť sa do pozície vedca Božieho sveta. Je to niečo nové a z toho dôsledku značne problémové a neisté. Pre služobníka Božieho je tu skvelá pozícia na základe dogmatizmu a ortodoxnosti. Nič sa nemení a nič sa nikdy nezmení. Vážim si a ctím každého, nech už je jeho postoj v rámci viery akýkoľvek, aj ten negatívny a odmietavý. Každý postoj je lepší ako ľahostajnosť. Samozrejme, každý postoj má aj svoju negatívnu, a teda aj temnú stránku. Pri prístupe dogmatických a ortodoxných služobníkov sa vytvára priestor na stratu skutočnej sily, ktorá bola hnacím motorom k samotnej ľudskosti v rámci celkových dejín. Nemožno odškriepiť podiel nábožensky aktívnych ľudí na rozhraní otrokárstva a feudalizmu. Cirkev a jej inštitúcie s osobnosťami tvorili kostru pokroku. Na môj veľký smútok sa postupne z tejto pozície vzďaľovali a to hlavne tým, že voči vede a vedcom začínajúceho raného obdobia kapitalizmu vystupovali ako inkvizítori a s osobnosťami vedy a pokroku spláchli aj vlastné postavenie pokrokovosti. Honom na vedu a vedcov stratili svoju pokrokovú silu tvoriť dejiny.

Možno si vtedy len málokto uvedomoval, ako sa náboženstvo relatívne pokrokové stáva anachronizmom dejín. No v žiadnom prípade sa tak nedeje s Bohom samotným a celým jeho odkazom. Boží odkaz, a hlavne ten živý v neurónoch dnešných svätcov, ktorí ani netušia, že by mohli byť svätcami, nemožno ovplyvniť žiadnym pozitívnym alebo negatívnym rozhodnutím.

No z tohto živého odkazu v neurónoch svätcov vzniká v zlomku sekundy odkaz mŕtvy. Stačí, keď si ho svätec zapamätá, prípadne popíše alebo napríklad nakreslí. V tomto momente sa mení individuálna kontemplácia konkrétnej osoby na úplne inú kontempláciu a tú vidíme ako súčasť náboženských obradov, ktoré sa po celý rok robia v kostoloch alebo na posvätných miestach tomu určených.

Teda svätec má jedinečnú možnosť komunikácie so živým Bohom prostredníctvom kontemplácie. V kontemplácii kladie otázku: Čo mám pre teba spraviť a vykonať? Potom to v predstave aj spraví. Pokiaľ svätec túto priamu Božiu prítomnosť trebárs nakreslí alebo zapíše, je to už mŕtva forma Božia ako odkaz a samotný svätec môže robiť spoločnú kontempláciu, ktorá sa vždy podobá obradom v kostoloch rôznych náboženských zoskupení.

Pokiaľ by niekto znovu nakreslil to, čo svätec, tak by spôsobil, že Božia prítomnosť sa v reprodukcii oslabuje a po čase sa stratí úplne. Pokiaľ náboženský odkaz meníme alebo akokoľvek kopírujeme, tak sila Božia sa z obrazu vytratí úplne a už nemôže slúžiť ani na spoločné modlitby veriacich v Božom svätostánku, nech je kdekoľvek. Bolo by veľmi vhodné, aby boli svätci alebo ľudia so živým obrazom vyhľadaní a včlenení do náboženského centra ako ich zdroj Božej prítomnosti. No asi sa nedočkáme. Aj veci, ktoré vytvorí priamo svätec, stratia priebehu 10 až 20 rokov Božie vyžarovanie. Teda obnova je nutná v týchto intervaloch.

Preto je tu vedomá kontemplačná aktivita a vedomá tvorba živého odkazu v neurónoch živých ľudí. A k tomuto momentu ako vedec Boha chcem smerovať. Pochopiť a nájsť metódu, ako nepotrebovať svätcov vo svojich radoch, ale nie tak, že ich nepotrebujem bez vhodnej náhrady. Náboženské zoskupenie, ktoré nemá vo svojom centre svätcov alebo ľudí, ktorí produkujú živý odkaz, sa postupne prepracujú k náboženskému odkazu bez Božej prítomnosti. Teda iba ako objekt bez potrebnej Božej prítomnosti. Jednoducho z toho už necítiť vplyv svätca ani za mačný mak.

Práve toto ma ako veštca a senzibila zarazilo, keď som chcel vnímať Božiu prítomnosť v starých ikonách alebo v Písme svätom. Jednoducho na mňa nič nepôsobilo a tobôž niečo Božského. Dnes už chápem, že v plnej sile mi môže dať Božskú prítomnosť iba osoba so špeciálne naladenými neurónmi. Ako senzibila a veštca ma nemalo čo osloviť. Neuvedomoval som si rozdiel medzi služobníkom Božím a svätcom.

Osudovou chybou tých, ktorí sa venujú Božiemu odkazu, bolo opustenie pokrokovosti v náboženských vedách, ktoré nedokázali prenikať do Božieho práve vedeckými prostriedkami. Na druhej strane bolo osudovým rozhodnutím vytlačiť zo svojich radov práve osobnosti so živou Božou formou. Už nemá kto zachytávať živý odkaz a podávať ho veriacim na spoločné modlitebné kontemplácie. A možno tieto žive svietiace obrazy z Božou prítomnosťou kreslia na misiách v zahraničí.

Ako vedec Boha sa usilujem zaviesť do náboženského bádania a pochopenia zákonitostí Božieho sveta vedecké a empirické metódy. Zároveň všetko budem aplikovať do náboženskej praxe, ktorá prekoná všetky negatívne postoje a omyly, ktoré priniesla historická doba.

V rámci budovania postoja vedca Boha sa budem stále aktívnejšie ponárať aj do náboženskej histórie. Už som robil na základe svojich vešteckých schopnosti prvý prienik, kde základným momentom bol prístup z hľadiska medicínskeho a psychiatrického. Usiloval som sa na svätcov v rôznych náboženských systémoch pozrieť práve pohľadom patológie osobnosti. Čo sa mi aj vcelku podarilo.

Dnes zahajujem trochu iný pohľad na nábožensky ladené osobnosti náboženskej histórie a teraz moja pozornosť smeruje do radov svätcov všetkých náboženských systémov bez rozdielu. Pokúsim sa v ich odkaze, ktorý je v prvom rade uložený v ich pozostatkoch, nájsť najčastejšie sa objavujúce náboženské obrazy a potom ich špeciálnou kontemplačnou praxou oživiť. Zaujímavý prístup: zober starý náboženský obraz, skoncentruj sa na určitú oblasť neurónov intuitívne, kde to cítiš a vlož tam starý náboženský odkaz. V tom momente ho oživíš a nabiješ novou dynamikou, ktorá môže slúžiť pre teba samotného alebo následne po zaznamenaní aj pre veriacich laikov na spoločných Bohoslužbách.

Vyhľadal som niekoľko najvýznamnejších prejavov Boha v neurónoch tých, ktorých bolo možné považovať za svätcov a zároveň mali aj také postavenie, ktoré im dovoľovalo svoje náboženské obrazy presadiť v bežnom živote. S takýmto prieskumom som začal a budem v ňom pokračovať. V postate ide o to, aby sme poznali z priameho odkazu svätcov, ktoré náboženské obrazy alebo aj iné ostatné formy Božského boli v živote realizované.

Tu získané náboženské obrazy treba doslova prehnať cez neurónové oblasti a to tak, aby sa v nich aktivizovala Božská podstata. Dostatočne nábožensky citlivá osoba pocíti toto nabitie náboženských predstáv novou dynamikou. Vložte si nejaký náboženský odkaz do spomienok. Napríklad zlatú sochu z obdobia faraónov Egypta, ale aj inú zlatú sochu, pokiaľ je nábožensky ladená. Potom sa skoncentrujte na oblasti neurónov šedej kôry veľkého mozgu, mozočku v zadnej časti hlavy, v strednom mozgu, mieche a v gangliách, ktoré si predstavíte ako drobné neurónové šošovičky. Doslova intuitívne cítite, kde daná zlatá socha zapadá a tak ju v neurónoch chvíľu podržte. Potom sa ju pokúste nakresliť, opísať ako nahrávku, zapísať pocity na papier alebo nejako inak to zachytiť a dať von. V tom momente je to, čo ste vytvorili, náboženský obraz, aj keď to skorej vyzerá ako škrabanica a nie obraz. To tu nie je podstatné. Ide o to, čo tento prejav Boží vyžaruje a nie ako vyzerá. Umeleckými prvkami sa všetko vyžarovanie Božie z obrazu ničí a je to skorej umelecká špekulácia ako niečo, čo zo seba niečo vyžaruje. Namiesto Božieho vyžarovania tu máme vyžarovanie umeleckého štýlu, na veriacich žiari estetická špekulácia a nie Božia prítomnosť. To je tiež smutné dedičstvo, ako sa zbaviť živej Božej prítomnosti medzi nami. Aj toto patrí do výbavy dogmatikov a služobníkov mŕtveho odkazu medzi nami.

Teda aktivizujte do živej formy zlaté náboženské obrazy tak, ako to robili v starovekom Egypte. Aktivizujte v sebe náboženské obrazy Aztékov plné krvi. Aktivizujete do živej formy náboženské obrazy Tibeťanov a vytvorte ich z meteoritov. Aktivizujte náboženský obraz z minerálov ako v Rusku. Aktivizujte náboženské obrazy Inkov z ľudských častí. Nabudúce sa budeme venovať ďalším náboženským odkazom v podobe obrazov.

Teším sa s vami, že sa nám všetkým podarí oživiť náboženský odkaz a navrátiť Božiu prítomnosť aj do dnešných dní. Nikoho nenútime, aby prijal Božiu prítomnosť, pokiaľ mu stačí iba spomienka na Boha, tak je všetko v poriadku.

Pridaj komentár