Ezoterik alebo duchovná osoba sa usiluje svojou aktivitou do seba dostávať všetko to, čo pred nami vytvorili iné duchovné osoby. Zanechali za sebou obrazy, sochy, znaky, písomné texty, zvukové nahrávky a niekde aj živú duchovnú tradíciu ako napríklad v Tibete. Tak isto po sebe zanechali spomienky vo svete mŕtvych.

Položme si otázku, prečo niektorých ľudí ezoterika a duchovno vôbec nepriťahuje a žijú bežný štandardný život? Prečo niektoré osoby silne inklinujú práve k náboženským systémom a niektoré osoby sú priťahované slobodným systémom nezávislých duchovných osôb, ktoré často stoja mimo organizácie a masovosť? Prečo sú niektoré osoby priťahované k jednému, druhému alebo tretiemu smeru?

Na tento problém by sme sa mohli pozrieť z viacerých uhlov pohľadu. Jeden z pohľadov je napríklad embryonálny vývoj embrya počas tehotenstva matky. Tu sa môžu odohrať fenomény, ktoré nasmerujú dieťa určitým smerom. Napríklad tehotná matka je silne veriaca osoba bez pochybností a počas tehotenstva stupňuje svoje náboženské snaženie. Alebo bolo v rode dieťaťa množstvo duchovných ezoterikov a tento vplyv prevážil. Počas tehotenstva prebiehajú rôzne procesy v matkinej psychike, ktoré môžu viesť k tomu, že plod prežije napríklad klinickú smrť a otvorí si psychicky prienik do sveta mŕtvych spomienok. Napríklad matka je moc hyperaktívna a dieťaťu otvorí kozmické vedomie, dieťa má potenciál prieniku do kozmického priestoru. Embryo plodu je znetvorené a takéto dieťa má znovu otvorené kozmické vedomie. Matka má počas tehotenstva enormný strach, dieťaťu otvorí bunkové vedomie a dieťa schytá kontakt s organickým životom v kozme. Hovoríme o UFO odtlačku v jeho psychike počas embryonálneho vývoja.

Tak isto je možné vnímať, že vývoj embrya sa môže v určitej fáze vývoja zdržať kratšie alebo dlhšie. Teda vývoj neprebieha plynule. V zásade platí, že embryo, ktorého vývoj sa pozastaví v období 3.- 4. mesiaca, má väčšie predpoklady pre mytológiu a náboženské systémy. Pokiaľ sa embryo alebo dieťa pozastaví vo vývoji v posledných fázach, tak má viacej nábeh na ezoteriku ako mytológiu a náboženstvo. To sme zistili vešteckým bádaním embryonálneho vývoja a porúch v embryonálnom vývoji.

Potom tú hrá dôležitú úlohu proces výchovy dieťa. Detská psychika je do značnej miery náchylná učiť sa a prijať určité vzory správania. Rodičia sú silne náboženskí a dieťa nasleduje v živote ich vzor, ale často je to vzor k bežnému žitiu alebo k ezoterickému žitiu. Veľký vplyv má aj rozhodnutie mladého dospievajúceho človeka, čo si v živote vytýči a čo chce dosiahnuť. Závažným dôvodom priklonenia sa k náboženstvu môžu byť osudové rany z roviny zdravia, psychiky a celkovej neúspešnosti. No dieťa môže dostať aj na ezoteriku alebo mytológiu averziu a zásadne to odmietnuť.

Naše veštecké zisťovanie potrebovalo záchytný bod a ten sme našli práve pri psychickom prieniku do chromozómov vo vnútri bunky. Teda máme bunku, v nej sú medzi bunkovou blanou a jadrovou blanou orgániky. Potom je bunková blana a za ňou sú chromozómy. V chromozómoch sú reťazce DNK a RNK, na nich sú uložené ako bodky gény. A na úrovni génov možno dobre veštecky dekódovať práve základ systému úrovne duchovnosti.

Urobili sme rozsiahly veštecký výskum jedincov, ktorí zasvätili život náboženstvu a zvyčajne ich reťazce génov sú pevne na seba zviazané a tvoria určitý celok. U ezoterikov sú reťazce v chromozómoch značne voľnejšie. A u bežných jedincov sú mierne uvoľnené. Tak sme dostali niečo ako základ vysvetľovania, prečo niekoho priťahuje a niekoho znechucuje určitý druh životného štýlu.

Teda základ duchovna možno začať bádať na rovine reťazcov génov. Jedinci sa dajú veštecky zdiagnostikovať, prečo sa venujú náboženstvu alebo ezoterike, alebo iba bežnému životu. Hovoríme, že máme jedinca, ktorého chromozómové reťazce boli uvoľnené a dotyčná osoba má vrodené sklony k ezoterike a nie k náboženstvu alebo bežnému životu. Pokiaľ sa takáto osoba s uvoľnením zväzkom génových reťazcov rozhodne zasvätiť život ezoterickému duchovnu, potom nemá skoro žiadne zdravotné, psychické a osudové problémy, pokiaľ ich nevyvoláva ako zámernú činnosť.

A napriek tomu, že je všetko jasné, je okolo nás veľa silne ladených ezoterikov na úrovni génov, ktorí sú v živote chorí, nedarí sa im a často útočia ako sa len dá na duchovné podvedomie. Prečo tak robia? V prvom rade je na vine výchova rodičov, ktorí nepochopili, že dieťa sa musí uberať k ezoterickému duchovnu a nie k náboženstvu alebo k bežnému životu. A tu najčastejšie vzniká v psychike dieťaťa hlboký rozpor, kde duchovné podvedomie, ktoré má oporu v génoch, sa dostáva do sporu s požiadavkami rodičov, ako sa majú deti správať, čo musia vedieť a kam smerovať. Podvedomie chce ezoterické duchovno a rodičia chcú štandardy bežného života. Len málokedy sa dieťa vzbúri a postaví sa na stranu podvedomia.

Pokiaľ dieťa zaženú výchovou do rohu a tvrdo pritlačia na ezoterické podvedomie, dieťa sa bráni vyhrážaním sa, že si ublíži a často to aj spraví. V inom prípade matka neodhadne ezoterické podvedomie dieťaťa a chce, aby išlo na náboženskú dráhu. Takéto dieťa je viacej tolerované a jeho ezoterické podvedomie je v určitom ochrannom balíku. No u niektorých ezotericky ladených detí môžu osoby, ktoré ich vychovávajú, použiť zákernejšie metódy a dieťa pomotať. Potom si myslí, že podvedomie je to najhoršie na svete a dobrovoľne útočí na vlastnú ezoterickú duchovnosť.

No ezoterické podvedomie sa spätne domáha svojho a donucuje jedinca, aby šiel a žil duchovne a nie bežným životom. A pokiaľ jedinec nie je ochotný žiť duchovne, tak prichádzajú choroby, neúspech, psychické zlyhanie a podobne. A niektorí ezoterici ako duchovné osoby prežijú v tomto vnútornom spore celý nešťastný a strastiplný život. Je na iných duchovných ezoterikoch, aby im vysvetlili ich duchovnosť, ako to funguje a správne ich nasmerovali. Spomeniem prípad osoby, ktorá už bola viackrát hospitalizovaná na psychiatrii. Daná osoba je zúfalá a dostane radu, aby sa chytila duchovný knižiek a začala plniť požiadavky podvedomia. A zrazu je po psychickej poruche. A na dôvažok sa paradoxne pri rôznych druhoch testov nič závažné v poškodení organizmu neobjavuje. Podvedomie prinútilo takúto osobu, aby začala realizovať to, čo je skryté v chromozómoch a reťazcoch génov.

Niektorí ezoterici a je ich dosť, často nastupujú na duchovnú cestu až pod tlakom chorobnosti a prípadne neúspešnosti. Takíto ezoterici celý život alebo časť života vedú s duchovným podvedomím boj na život a smrť. Napríklad berú útoky duchovného podvedomia presadiť sa v živote človeka ako nutné zlo, ktoré treba boľavo znášať. Iná ezoterická osoba, pokiaľ je chorá, tak duchovne rastie. No keď posilní, v rámci výchovných programov z detstva zaútočí na duchovné podvedomie. Iná osoba domotaná výchovou z detstva si myslí, že si nezaslúži robiť duchovnú cestu a ospravedlňuje to tým, že najprv sa musia vyvinúť všetci ľudia duchovne a potom nakoniec daná osoba. Niektorí jedinci, ktorí sú duchovne založení až na genetickej úrovni, robia ezoteriku tak, aby duchovno v sebe betónovali, murovali ako Černobyľskú atómovú elektráreň, ktorá vybuchla. Aký je ich osud po stránke zdravotnej a šťastného osudu, netreba predstavovať. Z ezoteriky použijú čokoľvek a akúkoľvek techniku, aby svoje vlastné duchovno od seba izolovali. Niektorí zámerne alebo netušiac, čo robia, prejdú z praktickej duchovnosti na knižno teoretickú rovinu a myslia si, že to stačí. No silné duchovno až na úrovni chromozómov dá o sebe nepríjemne vedieť.

Niektorí ezoterici majú aj iné prostriedky boja proti vlastnej duchovnosti a aby sa vyhli tlaku podvedomia, tak realizujú duchovnú cestu v snoch. Aké to má následky na regeneráciu a osudovosť, si môžete domyslieť. Niektorí sa venujú ezoterike iba keď je tlak totálne neznesiteľný, niečo z duchovna prečítajú, idú na ezoterické akcie a keď sa duchovné podvedomie uspokojí, tak zase nabehnú do bežných ľudských programov. Teda určité sedenie na dvoch stoličkách, keď tlačí podvedomie, tak mu vyhoviem, keď tlačí vonkajší život a šéf v práci, tak vyhoviem tomuto programu.

No sú aj jedinci, ktorý tlak podvedomia riešia nakoniec v drogách, v alkohole a často tlak neznesú a končia samovraždou. V prípade neúspešnej samovraždy aj v liečebniach pre duševne choré osoby. Kuriózny je prípad ezoteričky, ktorá vyhovela matke, ktorá ju v detstve za duchovné výkony fyzicky trestala. Aby prežila, tak si rozdvojila psychiku na schizofrenickú psychiku a podvedomiu nasugerovala, že zomrela a do seba si vtiahla predstavu inej osoby. A takto vlastne vyhovela dočasne podvedomiu aj matke, ktorá sa snažila mať normálne dieťa. Netušiac, že dieťa je iné a má robiť duchovnosť a aj chromozómy sú iné ako bežných jedincov.

No v problematike duchovna, ktorého korene sa ťahajú až do génov v bunkách, možno nájsť aj prípady jedincov, ktorých gény v reťazcoch nie sú postavené na duchovnosť a napriek tomu si uvedomia hodnotu duchovna a usilujú sa o takú duchovnosť, ktorú nemajú v neurónoch. Aj títo často robia chybu, zabudnú to robiť so svojím podvedomím; často s vlastným
slabým podvedomím opovrhujú a odsúvajú ho a to je skutočne veľká chyba. Aj to slabé podvedomé nič vám môže podraziť poriadne nohy. Niekedy sa to neduživé duchovno zopne k hektickému úderu. Niektoré prípady chcú na vedomej úrovni duchovno a riešia to prítomnosťou pri osobách so silným duchovným potenciálom zakotveným v génovej rovine.

No jedinečne môže nastať prípad, keď ezoterik má duchovno na úrovni génov silné. Postupne sa vzdá bežných ľudských programov ako sláva, peniaze, detičky, dovolenka a čakanie na smrť. Zároveň príjme na vedomú úroveň program podvedomia a konečne sa spojí plne s podvedomím. A môže chcieť aj viacej. Znovu zobudí svoje vedomie a bude sa dožadovať ešte viacej duchovnosti, vyššiu úroveň a udeje sa paradox konečného víťazstva nad podvedomím, ale za cenu, že chce ešte väčšiu duchovnosť ako poskytuje duchovno z génovej roviny v bunkách.

Ezoterik, ktorý sa úspešne spojil a rešpektoval svoje podvedomie ako diktátora a podriadil mu svoje vedomé ciele dobre vie, že nad podvedomím nemožno vyhrať, je možné iba stať sa podriadeným alebo pekne si pohnojiť život. Už som spomínal, že ezoterik z dôvodu úspešnosti a bezbolestnej duchovnej cesty sa podriaďuje bielym anjelským sféram vo svete mŕtvych, ktoré vytvorili detskí dyslektici. Ezoterik sa podriaďuje diktátu pudov v záujme bezchorobnosti a dlhovekosti. Ezoterik sa podriaďuje vlastnému podvedomiu, ktorého základ je v genetickej rovine buniek. A to je skutočne posledné podriadenie sa.

Nie je jednoduché sa vysporiadať s problematikou podriadenia sa podvedomiu, ktoré treba postupne brať ako diktátora, proti ktorému niet žiadnej šance vyhrať. Pokiaľ sa rozhodne ezoterik proti podvedomiu bojovať, môže čakať kedykoľvek a kdekoľvek tvrdú odvetu. Buď bude smerovaná do oblasti zdravia, prípadne do oblasti šťastného osudu. Preto rozumný ezoterik sa podvedomiu podriadi a duchovnú cestu si prevezme do vedomia, nechá sa podvedomím prevychovať, prijať duchovnú cestu ako životný program a všetko ostatné mu v živote podriaďuje. Rozumný ezoterik si uvedomuje, že je lepšie sa nepriečiť a s podvedomím nebojovať. Podvedomie, pokiaľ je silne duchovné, operuje z úrovne génov v chromozómoch, ktoré sú vo vnútri všetkých buniek.

Pridaj komentár