Príspevok hovorí o ľuďoch, ktorí sa zaoberajú hlavne vonkajším svetom. Zároveň hovorím o tých, ktorí meditujú a zaoberajú sa svojím vnútrom.

Pod pojmom vedomie budeme rozumieť stav denného vedomia, keď niečo robíme a v žiadnom prípade nespíme. Spánok v akejkoľvek forme a štádiu sem jednoznačne nepatrí. Človek, ktorý sa venuje meditácii sa usiluje v bdelom vedomí vnímať v prvom rade svoje vnútro. Štandardný človek do určitej miery vníma svoje vnútro a vie ho aj slovne označiť.

No meditujúci pozná svoje vnútro hlbšie a intenzívnejšie a zároveň sa so svojím vnútrom spája a stotožňuje. Niekto sa nadštandardne spája so svojím vnútrom, ale mu nerozumie. Výklad o svojom vnútri je ťažko vypovedateľný a to práve preto, že dotyčná osoba nepozná dohodnutú medicínsku terminológiu. Hlavne ide o terminológiu orgánov a systémov tela, tak isto o terminológiu chorobných stavov a terminológiu duševných stavov. Bez tejto terminológie sa musí jedinec o svojom vnútri vyjadrovať iba symbolicky a v obrazoch. Výpoveď je nejasná a nezrozumiteľná. Práve preto razím cestu čo najzrozumiteľnejšej výpovedi o svojom vnútri na základe medicínskych termínov. Prípadne vytváram svoju terminológiu, ktorú aj potom patrične medicínsky opisujem. Teda ide o čo najhlbšie vedomie svojho vnútorného sveta či už fyzického tela, ale aj psychických pochodov.

Takto orientovaný človek spravidla kontakt s vonkajším svetom obmedzuje a nejde do aktívnych vzťahov s vonkajším svetom a vonkajším vedomím. Dianie vo vonkajšom svete ho zaujíma, iba pokiaľ sa týka bezprostredne jeho existencie. Naopak ľudia, ktorí sa svojmu vnútornému svetu venujú iba štandardne a nie nad rámec bežnosti sú ľudia silne spätí s vonkajším svetom. Svoju pozornosť ešte špecializujú na oblasť, v ktorej sa im darí a majú osobné predpoklady na úspešnosť. Nesporne podnikateľ, politik, učiteľ, vedec, lekár a podobne sú ľudia so silným sklonom žiť hlavne vonkajší svet a vnútorný iba pokiaľ je to nutné a možné.

Ich heslo je: Zasaď strom, vychovaj deti a postav dom. Osobne nemám proti tejto skupine ľudí s prevažne vonkajším vedomím nič závažné. Je to ich osobná voľba, ktorú plne rešpektujem. Ja osobne dávam na prvé miesto prenikanie do vnútorného sveta vlastnej duše a do vonkajšieho vnímania svojho okolia sa vraciam z povinnosti alebo nutnosti udržať si potencie zájsť do hĺbky svojej duše čo najviac a môcť sa tejto ceste venovať dlhodobo. Sarkasticky my meditujúci hovoríme, že to robíme preto, že nič iné nevieme. Znie to celkom fajn.

Pokiaľ meditujete, skúmate svoje vnútro alebo vnútra iných duševne ladených ľudí, tak sa skúste so mnou podeliť o svoje skúsenosti a vymeniť si meilom názory na túto tému.

Pridaj komentár