Sľúbil som, že sa vrátim k problematike diagnostikovania zdravotných stavov na základe prejavov ich farebnosti. Hneď na začiatok podotýkam, alebo každému liečiteľovi odporúčam, aby si otestoval chorých pacientov na určitý druh choroby sám a tak isto si vytvoril vlastné farebné vnímanie chorobných stavov v aure. Každý, kto chce diagnostikovať podľa tvaru alebo farebnosti aury, musí si vytvoriť svoj jedinečný prístup. Ja sa v tomto príspevku pokúsim priblížiť vlastné vnímanie farebnosti a chorobného stavu takto diagnosticky ošetrovanej osoby. U rakovinových stavov vnímam prenikanie čiernych alebo bielych lúčov zvnútra fyzického tela. Keď sa sústredím na rakovinou napadnutý orgán, tak sa mi zjavujú drobné čierne krížiky. Pri zápalových procesoch vnímam sivasto biele vyžarovanie s drobnými špirálkami. V mieste akútneho zápalu vnímam hrubú čiernu špirálu väčších rozmerov. Pri chorobách srdca sa v aure okolí srdca objavuje kruhovitý zelený mráčik. U ľudí, ktorí majú choré pľúca, sa objavujú žlté kruhovité obláčiky v oblasti pľúc. U ľudí s chorými obličkami sa v oblasti obličiek objavuje striebristá farba s blikajúcimi iskričkami. Pri chorobách žalúdka sa v oblasti žalúdka objavuje tmavá modrá farba. U chorých čriev vzniká bledomodrá farba. Takto by sme mohli pokračovať u každej choroby a u každého orgánu tela. Táto diagnostická metóda je ďalšou k iným diagnostickým metódam, ako je skúmanie bioenergetického stavu nervových zakončení v jednotlivých orgánoch. K týmto metódam možno pridať aj ďalšie metódy, ako je diagnostikovanie pomocou vešteckých znakov alebo kariet. Bolo by zaujímavé preskúmať diagnostické možnosti liečiteľov empirickejším spôsobom. Ja osobne využívam aj inú techniku a to priradenie obrázku choroby z knižky o patológii. Sústredím sa na diagnostikovaný orgán a z imaginárne vytvorenej knižky vo svojej pamäti priradím k orgánu, ktorý diagnostikujem, príslušný obrázok možnej choroby. Keď si to zhrnieme, tak máme v liečiteľskej diagnostike tieto možnosti: diagnostikovanie bioenergetické, ktoré skúma vyžarovanie bioenergie z tela pomocou rúk liečiteľa, prútkarskeho drôtika používaného na hľadanie zdroja vody, ďalej virgule, ktorá sa väčšinou skladá zo špagátika a kovovej mince, kľúča alebo minerálu. U tejto techniky sa zisťuje sila vyžarovania alebo nevyžarovania bioenergie z chorého miesta. Choré miesto buď vydáva veľa bioenergie, alebo zosáva bioenergiu ako čierna diera. Inou technikou diagnostikovania je veštecké diagnostikovanie pomocou vešteckých kariet alebo znakov. V tomto prípade veštecky nadaná osoba doslova vidí choré miesto buď ako farebnú stopu, alebo ako obrázok z patológie, prípadne si veštecky nadaná osoba vytvorí vlastné veštecké znaky, ktoré označujú choré mesto a druh ochorenia. Špeciálnejšie diagnostické techniky využívajú na označenie chorého miesta bioenergiu zomierajúceho človeka, ktorú pritiahol z miesta, kde dotyčná osoba zomiera. Choré miesto v tele živého človeka je označené farebne zhustenou energiou človeka v štádiu klinickej smrti. Na takýto spôsob veštenia treba mať špiritistické schopnosti. Bližšie v Plazmatickej škole. Nemusím nikomu pripomínať, ako je dôležité presné určenie správnej a detailnej diagnózy. Problémy týchto diagnostických metód sú v presnosti, v akom štádiu sa choroba nachádza. Liečiteľom sa často podarí zachytiť ochorenie ešte v začínajúcom štádiu, kde medicína nemá dosť citlivé prístroje alebo postupy. Liečitelia sú zvyčajne silne precitlivelé osoby s nervovým trasom svalov. Osobne vidím uplatnenie týchto diagnostických schopností viac v prevencii, ako pri akútnom priebehu ochorenia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.