Do sveta mŕtvych spomienok začal organický život v kozme a nekonečnom čase prenikať na základe návratu z klinickej smrti. Organický život si uvedomil túto dimenziu a zároveň tu bola túžba sem uložiť niečo o sebe. A možno sem stačí iba vysunúť cez klinickú smrť svoje vedomie. Nesporne tu už musela byť vyspelá organická hmota a bola si vedomá tohto priestoru. Pokiaľ sa do tohto priestoru preniká ako nevedomé zviera, tak je to prienik, ale bez uloženia nejakých spomienok do tejto dimenzie. O to jednoduchšie je to pre dnešného človeka, ktorý prežije klinickú smrť a spozná, čo je už uložené vo svete mŕtvych.

Svet mŕtvych je okolo nás, je aj v nekonečnom priestore kozmu a nekonečných diaľavách všetkými smermi. Svet mŕtvych vzniká zo spomienok organického života, ktoré organizmy v sebe vyprodukovali ako proces ich aktivity. Podmienkou je klinická smrť, vedomie tohto priestoru a chuť uložiť tam svoje spomienky. Objekty, ktoré voláme pracovne kozmické inteligencie a sú vo svete mŕtvych, v prvom rade zbierajú spomienky po smrti organického života. Kozmické inteligencie zároveň vykonávajú aj kopírovanie spomienok priamo z neurónov organického života. Tiež zbierajú, kopírujú a spracovávajú informácie priamo vo svete mŕtvych.

Zvieratá, ľudí a organický život v kozme delíme do dvoch skupín. Prvú skupinu tvorí organický život, ktorý má schopnosť vnímať svet mŕtvych a potom o ňom zapisuje spomienky do neurónov. Teda organický život určitého druhu je schopný svojimi zmyslovými senzormi vnímať to, čo sa deje vo svete mŕtvych a to, čo vníma zo sveta mŕtvych, tvorí základ nevedomej prítomnosti sveta mŕtvych. Hovoríme, že do neurónov sa uložili spomienky o svete mŕtvych. Do organického objektu určitej vyspelosti preniká svet mŕtvych, aby si zobral po smrti informačné záznamy o jeho aktivitách. Prípadne ich trvalo skenoval, vytváral ich kópie a tieto prenášal k sebe vo svete mŕtvych. Pokiaľ však organická hmota prežije klinickú smrť a je si vedomá sveta mŕtvych, tak sem nezávisle môže ukladať vlastné spomienky a uchovať aspoň ich časť pokope napríklad s túžbou byť spolu s druhmi svojho rodu. Základ takto uložených spomienok tvorí vnímanie diania vo svete mŕtvych.

Druhú skupinu tvorí organický život, ktorý nevníma svet mŕtvych. Napríklad krokodíl má v sebe určité informácie o svete mŕtvych, ale ich množstvo je nedostatočné na to, aby sa vôbec niečo z nich dostalo do sveta mŕtvych. Predstaviť by sme si to mohli ako úplne priezračnú pingpongovú guľôčku. Gorily majú už v sebe informácie o svete mŕtvych vo veľkosti futbalovej lopty a hustoty ako hmla. A to už stačí na to, aby zapísali o sebe niečo do sveta mŕtvych a nestalo sa to súčasťou nejakej inej kozmickej inteligencie. Niektoré kozmické inteligencie majú veľkosť 2 km disku a hustota je ako mazľavé mydlo. Niektoré majú tvar točených špirál o dĺžke aj 1 km a hustote ako ľad. Pokiaľ by prežil klinickú smrť krokodíl a prenikol by do priestoru sveta mŕtvych, to neznamená, že sem bude o sebe ukladať spomienky. Musí tu byť určitá jednoduchá túžba svoje spomienky ukladať do sveta mŕtvych. U krokodíla takáto túžba alebo tušenie, hoci aj intuitívne, chýba.

Niektorí ľudia, ktorí odmietajú prísne svet mŕtvych, majú v sebe uložené informácie o svete mŕtvych iba o veľkosti pingpongovej loptičky v hustote tekutého mydla a to stačí iba na to, aby po smrti vypustili do sveta mŕtvych nepatrné množstvo informácií. No informácie o dotyčnom človeku sú získavané aj tým, že si ich kozmické inteligencie skenujú na diaľku. Prípadne dotyčná osoba má v sebe v oblasti pohlavných orgánov časť kozmickej inteligencie, ktorá si nabrala záznamy z embryonálneho obdobia a čaká na obdobie smrti, aby sa vrátila do kozmickej inteligencie. S tým, že má prednostné právo na informácie z embryonálneho života jedinca. Je pri smrti najbližšie a berie ako prvá. Naopak, osoba, ktorá verí vo svet mŕtvych, intenzívne ho vníma, verí v reinkarnáciu má uložené informácie o svete mŕtvych okolo seba na vzdialenosť 1 metra všetkými smermi. Hustota dosahuje úroveň pocitu zamŕzajúcej vody. Osoba s reinkarnačnými ambíciami si dokáže všetky informácie zo svojich neurónov v momente fyzickej smrti ubrániť a ponechať pre seba.

Svet mŕtvych preniká do živého organizmu ešte počas splynutia spermie a vajíčka asi 4. deň po splynutí. Tak isto určité objekty sveta mŕtvych, ktoré voláme kozmické inteligencie, prenikajú do určitých druhov zvierat a po smrti sa tento záznam vracia do kozmickej inteligencie aj s informáciami. Ezoterik, ktorý zámerne a mentálne prežije klinickú smrť, vie zo seba dostať niektorú kozmickú inteligenciu a táto odchádza naprázdno, nemôže počkať na moment skutočnej smrti. No ezoterik od tohto momentu musí neustále likvidovať prieniky kozmických inteligencií do svojho vnútra. Ale hlavná sila je v tom, že človek preniká do sveta mŕtvych spomienok, je si vedomý hodnoty svojich spomienok a chce ich za každú cenu uchovať pre proces reinkarnácie.

Svet mŕtvych spomienok tvoria záznamy organického života na planéte Zem asi 900 000 rokov pred naším letopočtom. Pred týmto letopočtom organický život nie je dostatočné rozvinutý, aby tvoril položku do sveta mŕtvych. Dodnes určité samostatné druhy netvoria nič do sveta mŕtvych. Rozvinutosťou sa tu myslí schopnosť vnímať svet mŕtvych, ukladať o tom spomienky do neurónov, dosahovať určitý objem prijímania informácií o svete mŕtvych. Navyše u zvierat, pravekých ľudí a prírodných ľudí existuje fenomén spoločného prepojenia psychiky a života. A to dovoľuje pripájanie tohto druhu spomienok do spoločného balíka vo svete mŕtvych, čo mu dáva značnú silu a stabilitu udržať sa pokope. Dnešný civilizovaný človek izoloval svoju psychiku, záznamy ľudí sa individuálne roztrácajú vo svete mŕtvych, stávajú sa súčasťou iných spomienok inej organickej hmoty, ktorá sa vo forme spomienok a túžob rozhodla fungovať ďalej. A tento proces nechuti fungovať vo svete mŕtvych má silné tendencie nezáujmu o reinkarnáciu.

Jedinečným prípadom sú detskí dyslektici, ktorí počas celého života zostali psychicky deťmi a mali počas života veľkú detskú žľazu. Po smrti sa ich spomienky zoskupia do uceleného balíka vo svete mŕtvych. Tu ich informácie majú rôzne veľkosti od 3 metrov až 100 000 kilometrov a značne sa podobajú predĺženému valcovitému tvaru. Dyslektici tohto druhu neustále niečo robia iba s jedným druhom materiálu. Tak isto dostali v 4. roku života odtlačok kozmickej inteligencie a tento je nebývalo čulý a neustále sa podieľa na tom, čo detskí dyslektici robia. Ako keby dyslektik neustále vyrábal kópie záznamu, ktorý získal v 4. dni počatia. Tento proces možno vnímať u všetkých podobných jedincov, ktorí sú ešte živí. Tu vidieť potenciál detských dyslektikov spracovať pre vlastnú reinkarnáciu informácie z tej kozmickej inteligencie, ktorá do dyslektika prenikla v 4. deň po počatí. Detské dyslektické sféry vo svete mŕtvych voláme pracovne anjelské sféry biele, čierne a sivé.

Predpokladajme, že cez čiernu dieru v strede niektorej galaxie sa dostaneme k tej kozmickej inteligencii, ktorá ako prvá uložila do sveta mŕtvych záznam. Pravdepodobne a hypoteticky prežila klinickú smrť a otvoril sa jej tento jedinečný svet. Už stačilo málo, aby prišla túžba uložiť do tohto sveta seba a svoje spomienky. Tento systém uloženia niečoho do sveta mŕtvych môže vznikať spontánne a stačí prežiť klinickú smrť a k tomu určitú neurónovú vyspelosť chcieť fungovať v tomto priestore. Teda hypoteticky na začiatku vzniku prvých zápisov do tejto dimenzie je klinická smrť a návrat z nej do života. K tomu túžba alebo pocit uložiť sem svoje spomienky. Takto možno cez čiernu dieru vnímať množstvo samostatných pokusov organického života začať operovať vo svete mŕtvych. Samozrejme, že niektorá organická hmota v kozme bola prvá a mohli na ňu nadväzovať ide organické životy, ale zároveň sa o umiestnenie svojich spomienok do sveta mŕtvych mohli nezávisle usilovať na rôznych miestach aj iné organické objekty v kozme.

Najstaršie záznamy vo svete mŕtvych vytvorené zo začiatku z vlastných spomienok odumretého organického života majú tvary točených špirál, mladšie záznamy majú tvary diskov a v terajšom období aj dlhých kužeľov.

Pridaj komentár