Ako aktivizovať pud sebazáchovy. Ako s ním komunikovať. Ako sa mu podriadiť. Ako vykonať jeho príkazy. Ako odvrátiť hnev voči pudu sebazáchovy. Čo prinesie uctievanie pudu sebazáchovy. Všetko robiť tak, aby pud sebazáchovy bol trvale aktivizovaný. Genetické zmeny a pud sebazáchovy.

Všetko začalo vešteckým bádaním prípadov, ktoré sa zázračne vyliečili z rakoviny alebo po napadnutí mikroorganizmami ako je ebola, španielska chrípka a podobne. Samozrejme, že takýchto prípadov v histórii ľudstva bolo mimoriadne málo v porovnaní k počtu obyvateľov celej histórie ľudstva. Nemožno hovoriť viac ako o 1000 jedincoch, ktorí sa vyliečili, ako sa hovorí, spontánne. A tak sme začali veštecky bádať tieto prípady. Sme schopní veštecky čítať posmrtné spomienky takýchto jedincov, a tak isto spomienky osôb v magma poliach Zeme. To nám dovoľuje vrátiť sa k prípadom, ktoré sú už pre bežnú medicínsku prax stratené a zostali po nich iba kosti. Tak isto veštecky cvičené osoby dokážu diagnostikovať a zisťovať zdravotný stav žijúcich osôb kdekoľvek.

21343
21337
21340
21348
21349
21339
21352
21341
21345
21346
21342
21344
21347
21351
21338
21350

A tak sme začali s rozsiahlym prieskumom voči osobám, ktoré sa zázračne vyliečili skoro z čohokoľvek. No nemožno tieto osoby veštecky skúmať na úrovni orgánov, častí a systémov tela ako je napríklad krvné riečište. Museli sme si naštudovať úroveň buniek a tiež úroveň jadier buniek. Teda k vešteckému výkonu sme pridali skúsenosti zo Silva školy a to schopnosť blikať, kmitať a vibrovať v membránových systémoch tela. Len toto vibrovanie dovoľuje prenikať psychicky až do jadier buniek. A začalo bádanie, čo sa vlastne geneticky deje v jadrách buniek osôb, ktoré sa spontánne alebo zázračne vyliečili. V zásade platí, že vo všetkých týchto osobách sa udiali genetické zmeny v niektorom orgáne ako sú pľúcne bunky, pečeňové bunky. Tieto modifikované bunky sa vydali najčastejšie do miesta tvorby bielych krviniek v kostnej dreni. Prípadne skončili v lymfatických uzlinách na lymfatickom riečišti, ktoré tvorí systém senzorov voči mikroorganizmom. Tu doslova vliezli do existujúcich buniek a pozmenili ich činnosť a tak organizmus zachránili. No takéto modifikácie na genetickej úrovni síce osobu vyliečili, ale iba dočasne. Zvyčajne takto zmutované bunky potom zdecimovali organizmus ako napríklad extréme agresívne biele krvinky. Teda pokiaľ zmutovali za účelom záchrany organizmu niektoré bunky v niektorom orgáne, viedlo to síce k záchrane, ale takto zmutované bunky pozmenili svoju činnosť, už sa nevrátili k pôvodným činnostiam a po vyliečení organizmu ho pozvoľna začali poškodzovať inak.

Najvhodnejšia forma geneticky zmutovaných buniek sú bunky z blanovitých útvarov tela a to z blán mozgových, blán miechy v chrbtici, blán žalúdka, blán mechúra, blán svalov a blán kostí, ktoré sa volajú okostica. Mutácie a pozmenenie týchto buniek je po vyliečení v podstate neškodná záležitosť. Dokonca po vyliečení môžu trvalo pôsobiť do iných buniek tela, ktoré sú choré alebo inak poškodené. Teda jedinci, ktorí sa zázračne vyliečili z nejakej nevyliečiteľnej choroby pomocou mutácie blanovitých buniek sú na tom aj do budúcnosti lepšie ako tí jedinci, kde mutácie prebehli z iných orgánov a častí tela.

No náš problém je iný. My nemáme chuť čakať, až ochorieme závažnejšie a potom sa náhodou a zhodou okolností spustí takýto mechanizmus. Potrebujeme, aby sme mohli mechanizmus ozdravenia cez mutácie blanovitých buniek spustiť riadene ešte v preventívnom období a nie keď bude chorobný stav akútny. Dobre si uvedomujeme, že organizmus starne a tento proces je zakódovaný na úrovni DNK a RNK v jadre buniek. V chromozómoch jadra bunky sú uložené údaje o tom, koľkokrát sa má a môže počas svojho života bunka deliť, aký má mať metabolizmus, aké chemické látky a koľko ich má vyrábať. Každá nová generácia buniek je vlastne trochu iná ako tá predošlá. Organizmus vo vyššom veku je na úrovni jadra bunky naprogramovaný na proces starnutia a ukončenia života. Tento mechanizmus možno považovať za riadenú pozvoľnú deštrukciu živého organizmu. Sme si vedomí, že tento proces nemožno zvrátiť, ale je ho možno ovplyvňovať k dlhovekosti, výbornej kondícii, výbornému zdravotnému stavu s prvkami prevencie.

A tak sme začali skúmať veštecky, čo sú iba nepriame vedecké metódy bádania s nepriamymi dôkazmi, ale pre náš účel úplne postačia. Zistili sme, že spontánne liečby v beznádejných prípadoch sa spúšťali hlavne vtedy, keď sa človek rozhodol zomrieť a najlepšie odísť zomrieť mimo ľudskú spoločnosť. Dalo by sa čakať, že túžba žiť bude spúšťať mechanizmus ozdravenia. Bohužiaľ, v tomto prípade je opak pravdou. Spúšťací mechanizmus zázračného ozdravenia nie je túžba vyzdravieť, ale túžba zomrieť. Teda tu nastupuje program samovraždy, na ktorý nemá osoba odvahu.

Keď sa pozrieme podrobnejšie, prečo pri liečbach treba mať pocit a chuť zomrieť, prídeme na to, že takéto samovražedné predstavy aktivizujú pud sebazáchovy v brušnom mozgu, ktorý sa nachádza v stenách tenkých a hrubých čriev. V medicíne sa mu hovorí brušný mozog. Z hľadiska ezoterického brušný mozog považujeme za centrum pudového správania, ktoré sa vyvíjalo vo všetkých živých organizmoch a jeho vek možno odhadovať na viac ako jednu miliardu rokov. A tento pud nezaktivizujete predstavou, že chcete zdravie, ale že chcete spáchať samovraždu. A preto treba takto postupovať a sugeratívne uveriť, že sa chcete zasamovraždiť. Teda, že keď vás pud sebazáchovy nezachráni, tak sa necháte prejsť parným valcom alebo tankom. Prípadne sa obesíte alebo skočíte z mrakodrapu. Nikdy neprogramujete samovraždu ako nožom, autom a podobne, aby sa tak nestalo.

Keď tento stav vyvoláte, tak sa zároveň skoncentrujete do oblasti čriev, kde je pud sebazáchovy, ktorý predstavou absurdnej samovraždy aktivizujete a takto môže začať fungovať a riadiť proces genetických mutácií z blanovitých útvarov. V pocite samovraždy zostanete trvalo, aby pud sebazáchovy mohol z brušného mozgu trvalo riadiť proces záchrany. Robíte všetko, čo vám prikáže a schváli. Môžete si ho predstavovať ako svojho Boha, ktorého budete poslúchať na slovo. A tu začínajú problémy pre tých, ktorí sa aktuálne liečia takýmto postupom. Prečo by sa mali niečo takémuto podriadiť, veď ľudský rozum je najmúdrejší. Ženy majú ešte väčší problém. Majú pocit, že v brušnom mozgu majú dieťa a vlastne otehotneli. A to treba dôsledne prekonať. Niektorí sa voči mechanizmu z čriev kategoricky vzbúria a začnú psychicky útočiť na pud sebazáchovy, odmietajú sa takto liečiť. Skoro všetci, čo sa takto liečia, prešli týmto obdobím. Niektorým nevonia stála predstava, že sa na každom kroku zasamovražďujú. V týchto prípadoch vlastne začnete pud sebazáchovy blokovať a nemôže riadiť proces genetických zmien. Pokiaľ blokácia pudu sebazáchovy trvá dlhšie, môže celkový proces tohto druhu ozdravenia úplne zlyhať. A v niektorých aktuálnych prípadoch, ktoré som diagnostikoval, aj zlyhal.

Preto je najvhodnejšia predstava, že ste odišli zomrieť do jaskyne a túto predstavu si držať v hlave trvalo a dlhodobo. Pokiaľ sa vám to podarí, tak môže proces genetických liečení bežať dlhodobo. Neskoršie sa môžete naučiť konzultovať s pudom sebazáchovy, čo máte jesť, čo si dávať v rámci terapií na telo a prípadne, keď beriete nejaké lieky, či ich môžete zobrať, alebo nie. Prípadne prijať opatrenia na elimináciu ich negatív voči bunkám tela.

Potom je možné, aby ste proces komunikácie a trvalej aktivity pudu sebazáchovy presunuli aj do spánku a to tiež procesom programovania vyhrážok, že pokiaľ pud sebazáchovy nebude pracovať aj v nočnom režime, tak spáchate absurdnú samovraždu aj počas noci.

V žiadnom prípade tu nechcem niekoho navádzať na samovraždu. Spáchať samovraždu je neprípustné a zbytočné. Píšem tu výhradne o sugeratívnej predstave samovraždy a nie skutočnej samovražde.

Pridaj komentár