Tibetský svätec. Voľne kladené kamenné stavby. Klinická smrť. Bezvedomie. Reinkarnácia. Živá Božia prítomnosť. Odovzdanosť Božiemu poslaniu. Božie kamenné chrámy a náboženské obrady. Centrálny objekt.

Pokračujem vo vešteckých výkonoch a na základe Tibetskej knihy mŕtvych robím prieskum informačných polí mŕtvych svätcov. Ide v prvom rade o osoby, ktoré určitým spôsobom postihol osud, prežili stratu vedomia a klinickú smrť. Aj v tomto prípade ide o osobu, ktorá spadla a udrela si hlavu, na určité obdobie stratila vedomie a prežila klinickú smrť. To umožnilo preskupenie neurónových oblastí inak ako u bežných smrteľníkov.

Posmrtný záznam nenachádzam v pozostatkoch, ale je reinkarnovaný v dnes žijúcom mníchovi, ktorý má na starosti obnovu zničených a opustených kláštorov, čo je asi v Tibete bežné a reinkarnácie informačných polí mŕtvych osôb sú aktívne v živých osobách.

U dotyčného svätca po úraze hlavy nastupuje obdobie, keď sa v ňom zjavuje živá Božia prítomnosť. Slovom živá Božia prítomnosť označujeme zvláštny stav neurónov, ktoré umožňujú vnímať symboliku a prejavy Božieho sveta cez neurónové oblasti šedej kôry hlavne veľkého mozgu. No možné je Božiu prítomnosť vnímať aj cez iné neurónové oblasti ako mozoček, stredný mozog, miecha a brušný mozog. V žiadnom prípade tu nehovorím o spomienkovej forme vnímania Božej prítomnosti tým, že ste si uložili do pamäte množstvo náboženských informácií. Tak isto sa to netýka takej náboženskej praxe, kde si s Božím svetom a Božími symbolmi robíte to, čo sa vám zachce. Svätec má možnosť vnímať a prežívať Boží svet bezprostredne a plne sa mu podriaďuje. Nikdy nespraví niečo proti Božiemu zámeru. Oddane mu slúži. Ale výhradne tomuto odkazu a žiadnym náboženským autoritám.

V prípade tohoto svätca boli splnené všetky predpoklady na tvorenie náboženského sveta v sebe a zároveň vždy v jeho živote bola plná podriadenosť Božiemu svetu. Vždy konal iba Božie príkazy. V jeho neurónoch sa objavujú Božie symboly a tie tvoria kamene všetkých veľkostí. Tieto symboly neustále pozorne počúva a koná to, čo mu prikazujú. V jeho prípade to obnášalo chodenie po Himalájách a budovanie kamenných chrámov v strminách Tibetu. Všade vláčil kamene a ukladal ich podľa vnútorných požiadaviek Boha samotného. Nikdy z vlastnej vôle alebo zámeru nepoložil kameň tak, ako by to on chcel. Vždy a za všetkých okolností to bol hlas Boží, ktorý viedol jeho ruku. Nikdy si nevybral svojvoľne nejaké miesto na budovanie kamenných chrámov.

Celý život zasvätil budovaniu týchto kamenných objektov z voľne kladených skál. Každú skalu išiel zobrať tam, kde mu to naznačil Boží hlas. Často vláčil skaly z celej oblasti na jedno miesto. Do vnútra takto vytvoreného objektu ukladal drobné skaly. Po dokončení stavby tohto druhu prevádzal určité rituály a zasvätenie. Pri každom kamennom chráme bol rituál iný. Splnil všetky náležitosti intenzívneho prepojenia na Boží svet.

Vraciam informačné pole reinkarnovaného svätca do živej osoby a želám tibetským mníchom, aby obnovili svoje svätostánky. Óm mani padme húm.

Pridaj komentár