Orientácia všetkej pozemskej lásky, túžby a pokušenia na náboženské symboly.

Dopredu sa ospravedlňujem všetkým, ktorí majú iný pohľad na náboženstvo a božiu lásku. Neberiem ho nikomu a verím, že tak, ako ja nemám nič proti vášmu názoru a postoju, tak aj vy zachováte svoju toleranciu v božej pokore. Nitscheho výrok „Boh už zomrel“ je provokujúci, ale mal nárok aj na takýto výrok. Pre mňa osobne Boh nezomrel a som na osobnej ceste k Bohu. Sú náboženské systémy, ktoré spojili cestu k Bohu vlastnou sexualitou, vlastnou túžbou po sexuálnom spojení vo svojej mysli. Z predchádzajúcich príspevkov vieme, že akýkoľvek náboženský symbol možno pozmeniť na akýkoľvek iný. Preto predstava alebo tušenie náboženských symbolov možno pozmeniť rovnako na ženský rod, mužský rod alebo stredný rod. Najsilnejší je prístup fetišistický a to ku všetkým náboženským symbolom v celom systéme náboženských symbolov v nás samotných. Každý náboženský symbol sa stane fetišistickým symbolom v zmysle sexuologickom; fetišista je osoba, ktorá svoje sexuálne túžby a vzrušenie otočí k určitému objektu alebo osobe. Teda kľudne sa dá aj v náboženskom systéme a to hlavne v hinduistickom ísť cestou fetišu a svoje zamilovanie a svoju rozkoš venovať ďalšej silnej kontemplačnej technike. Pripomínam, že táto technika kontemplácie je najsilnejšia zo všetkých kontemplačných techník. V loretánskych litániách cítiť jednoznačne prvok fetišistického zbožňovania milenky alebo milenca božieho. Pokiaľ som vás nepobúril a neodradil, treba sa skoncentrovať do niektorých neurónových oblastí a tu nastoliť stav náboženských symbolov a k týmto symbolom na úrovni náboženskej fantázie zaujať kontempláciu fetišistickú a pritom nekonečne láskavú. Táto láskavá kontemplácia na objekt zamilovanej posadnutosti je najhlbšia kontemplácia. Agappe a len agappe je moja kontemplácia.

Pridaj komentár