Cesta nekonečnej odkázanosti. Otvorenosť voči Bohu. Mŕtva odkázanosť. Živá odkáznosť. Odkázanosť svätcov. Odkázanosť na seba. Dožadovanie sa Otca Boha. Prítomnosť Božia. Bez Boha. S Bohom. Boh ako trávenie chleba. Boh ako základ civilizácie. Boh náš Otec jediný. Boh nás stvoril, a preto zradíme.

Pokračujem v teologických úvahách. Odkláňam sa od klasickej teológie, ktorá sa vyžíva v metafyzike symbolickej reči, ktorá postráda prísnosť logiky a vedeckého bádania. Vo svojich teologických úvahách obhajujem návrat k svätcom a k vnútornému Božiemu svetu. Zase tu musím upozorniť, že nie každý, kto je vyhlásený za svätého, mal otvorenú živú Božiu prítomnosť. Z niektorých pomocou vešteckých techník cítiť oddanosť veciam náboženským, ale to je skôr ľudský postoj vychádzajúci z neživej formy náboženského života, ktorý je uložený v spomienkach. Tieto spomienky sa nachádzajú v mozgu a vznikli tým, že dotyčná osoba počula, čítala a robila v rámci náboženskej praxe. No nemá jedinečné prepnutie neurónov do takých schém, ktoré dovoľujú mať v mozgu náboženské symboly aj mimo spomienok. Pri živej forme svätcov to je dobre cítiť, že šedá kôra veľkého mozgu je prepnutá inak ako u tých, ktorí holdujú spomienkovej forme na Božie skutky skrze svätcov.

Inak povedané, neprešli procesom poškodenia mozgu elektrickým prúdom, bleskom, klinickou smrťou, chorobou, nespavosťou alebo nekonečným utrpením a týraním, poprípade hladovaním. Aj v živej Božej prítomnosti svätcov je možné rozlišovať dve úrovne a to je úroveň bez duše mŕtvej osoby alebo s dušou. Teda k poškodeniu alebo prepnutiu neurónov bolo potrebné stať sa špiritistom, aby bolo dokonané vrcholné dielo svätca.

Mojím snažením je objasniť a dať základ nácviku živej Božej prítomnosti cez neuróny. Nezaujíma ma mŕtva forma a to je cesta cez spomienky v hlave. Teda mám ambície nastúpiť cestu svätcov, naučiť sa prepínať neuróny vo vlastnom mozgu na živú Božiu prítomnosť vrcholových svätcov a k tomu ešte aktivizovať špiritistickými prostriedkami informačný zápis niektorého svätca, ktorý bude skrze moje telo a myseľ ožívať.

Na to, aby ste nastúpili prax živej formy Božej prítomnosti svätcov, je nesporne potrebná otvorenosť voči Bohu. Teda určitá túžba, aby sa väzba na Boha stala každodennou potrebou tak, ako sa musíme najesť, tak chceme, aby nás sprevádzala Božia prítomnosť, a to neustále. Bez túžby a otvorenosti k Božej prítomnosti nepomôžu žiadne dobre nastavené neuróny. Treba chcieť mať a prijímať Božiu prítomnosť.

Dnešná prax je praxou prijímania odkázanosti na Boha v neživej forme ako spomienke. Tieto spomienky ukladáme do pamäte a snažíme sa tak isto žiť podľa náboženských zásad. Nič proti tomu. No takúto otvorenosť jasne a zreteľne odmietam. Pokiaľ sa mám na niečo viazať ako na zdroj svojej duchovnej potravy, tak výhradne v živej podobe a to tak, ako to zažívali vrcholoví svätci.

Jednoducho nechcem iba spomienky na minulosť svätcov, chcem priamu živú Božiu prítomnosť vo vlastných neurónoch. Chcem takú otvorenosť a zároveň pripútanosť k Bohu, ako ju zažívajú svätci náboženských systémov.

Som pripravený náboženskými cvičeniami transformovať svoju myseľ a to tak, aby sa podobala mysli svätcov. Domnievam sa, že to stojí za to, aby som mohol náboženské symboly prežívať bezprostredne a nie sprostredkovane cez rôzne zdroje. Bezprostrednosť v neurónoch alebo sprostredkovane v spomienkach. Respektíve prechádzať z jedného stavu do druhého.

V tomto smere neprijímam Boží plán môjho Pána, ale žiadam a trvám na tom, aby mi dal šancu pociťovať svoju Božiu prítomnosť priamo. Viem, že si ma nevybral v tomto pláne, ale svojou usilovnosťou a možno aj zdravou trúfalosťou si toto miesto v Božom pláne vymôžem tak, ako si to niekto v nekonečnej modlitbe vyprosí. Keď je možné prosiť, tak je možné aj žiadať.

Nemienim byť Bohu v tomto smere zhovievavý a beznádejne podriadený a preto sa dožadujem živej Božej prítomnosti. K tomu všetkému chcem túto možnosť odhaliť každému, kto nájde odvahu a zdvihne hlavu, aby vytkol Bohu, prečo ho nezaradil do svojho Božieho plánu. Boh vás vypočuje a dovolí zažiť jeho prítomnosť v živej podobe vašich neurónov, veď všetci sme deti Božie. Skúste zdvihnúť hlavy a nebrať ohľad na autority, ktoré povedali, že to je tak a nemôže to byť ináč. To, čo Boh predurčil, môže vo svojej absolútnej moci aj kedykoľvek zmeniť. Boh je absolútna moc, a teda niečo zmeniť je v jeho moci. Keď niekto tvrdí niečo iné, zbavuje Boha absolútnej moci. Treba to skúsiť a už viem, že živá Božiu prítomnosť sa dá vymodliť, ale aj vyžiadať. Možno závisí od vás, či tlačíte Boha do poníženia kríža, alebo chcete zažiť Božiu neobmedzenú silu.

No nielen toto treba od Boha žiadať. Niet žiadnych pochýb, že Boh nás vo svojej nekonečnej dobrote a nekonečnej prítomnosti stoleruje. Veď všetci sme jeho deti a každý z nás má právo poznať svojho Otca stvoriteľa priamo a nie iba zo svätých obrázkov. Skúsme spoločne kričať, aby nám už nikto nebránil priamo spoznať nášho Stvoriteľa a nášho Pána. Prečo nám bránite, aby sme svojho Otca mohli precítiť bezprostredne? Máme na to plné právo a toto právo aj plne využijeme.

A keď som už stretol vo svojich neurónoch svojho Otca a jeho kráľovstvo, tak svoje práva syna uplatním ešte dôraznejšie. Budem požadovať podiel na kráľovstve Božom. Teda budem skúmať a spoznávať svojho Otca. Prečo by som to nemal spraviť? Prečo by som intímne nemohol spoznať môjho pravého Boha?

Otče, ktorý si na nebesiach, posväť moje snaženie. Veď som ťa našiel a teraz ťa chcem aj dokonale spoznať. Prajem každému stretnutie s naším náboženským Otcom na nebesiach.

Bože odpusť, že som požiadal a vynútil zmenu tvojho Božieho plánu. Ďakujem, že si ho pozmenil a si pripravený nás všetkých prijať ako svojich synov. Všetci chceme k tebe Otče a ty si to prijal. Ďakujeme ti za túto zmenu Božieho zámeru. Chlieb a svoju živú prítomnosť daj nám dnes.

Pridaj komentár