Je množstvo prípadov ľudí, ktorí sa vrátili z klinickej smrti a mali zážitky stretnutia s Bohom. Tak isto je známe o charizmatických svätcoch, že počas života stáli na hranici medzi životom a smrťou. Teda mali tú možnosť pohybovať sa v zóne smrti a odtiaľto mohla prameniť aj ich náboženská sila a celková charizma.

Keď si znovu vo svojej náboženskej mysli usporiadavam všetky spomienky, ktoré súvisia s náboženskou problematikou, tak si začínam uvedomovať, že skoro všetko sa točí okolo smrti a zomierania. V niektorých prípadoch aj niečím po smrti.

Keď si spomeniem na Bibliu a Nový zákon, tak nevdojak sa mi vynárajú pocity a zážitky ľudí z klinickej smrti, pri ktorej opisovali stretnutie so svietiacou bytosťou často pomenovanou ako Boh. Predpokladám, že tu ide o možný náboženský zážitok počas klinickej smrti, kde veriaca osoba preniká do oblasti s amigdalou. Mimochodom, je to mikrožľaza medzi hypofýzou a epifýzou v strednom mozgu. Mal som možnosť aj s ďalšími veštecky senzibilne ladenými ezoterikmi skúmať procesy klinickej smrti u zomierajúcich osôb. Nie u každého veriaceho sa v štádiu smrti takýto zážitok objaví. V prvom rade po ňom musia túžiť a počas smrti musia strácať vedomie pozvoľna a nie naraz. Výborné je, keď sa veriaca osoba vráti zo štádia klinickej smrti a prinesie si zážitok láskavej a žiarivej bytosti. Prípadne to môže byť aj iný žiariaci objekt ako oko, prípadne holubica. Možností je veľa.

V Novom zákone môžeme mať v podstate zozbierané veci, ktoré práve súvisia s klinickou smrťou. Možno sa seriózne domnievať, že ústrednou témou Nového zákona sú obrazy a náboženské zážitky zo zóny klinickej smrti. Už v predošlých článkoch bolo konštatované, že historický základ náboženských dejín tvoria ľudia, ktorí prežili alebo sa vrátili zo zóny smrti. Okúsili blízkosť fyzického konca a boli pri vedomí. Klinická smrť je ústrednou témou náboženského.

To isté možno hovoriť aj o Starom zákone, ktorý sa zaoberá procesmi, ktoré skôr patria do oblasti toho, čo sa deje po ľudskej smrti, ako priamo so smrťou. Už v predošlých príspevkoch som písal o špiritistických praktikách s pozostatkami mŕtvych osôb. V Starom zákone sú vlastne dobre opísané magicko – špiritistické rituály za účelom prenikania a fungovania v zónach, kde po človeku zostali iba informačné polia toho, čo prežili a po čom túžili za život.

V Tibetskej knihe mŕtvych sú veci úplne otvorené a jasné. Bez akýchkoľvek zastieracích manévrov sa tu hovorí o predsmrtných stavoch. Tak isto je tu opisný stav smrti a túžby, aby sa v rovine špiritizmu realizovali aj po smrti ako informačné pole, ktoré túži, aby jeho pozostatok ožil v niektorom človeku. Teda jasné reinkarnačné mechanizmy, ktoré neplávajú na rozprávkach. Značná časť mandál sú vlastne meditácie na bunku s cieľom nabiť ešte za života túžby po reinkarnácii. Systém mnohonásobného reinkarnovania vskutku existuje a má svoje pravidlá. Tak isto v Tibetskej knihe mŕtvych sú popísané mytologické deje okolo mŕtvej osoby.

Sledovali sme aj líniu Koránu, ktorý je prepisom egyptských mystérií smrti a posmrtného života. Výstavba pyramíd ako miesta odpočívania faraónov. Balzamovanie. Obetné chrámy pri pyramídach. Smrť bežiaca každým dňom. Aj samotné spracovanie Koránu je zamerané na posmrtný život a nie život fyzický. Islamské mešity plné blikajúcich zrkadielok a ozdôb hovoria za všetko.

Niečo podobné ako procesy, ktoré súvisia so smrťou a životom posmrtným, môžete zažiť aj v Baghavatgite Aj tu je všetko žiariace a príliš pripomínajúce zážitky klinickej smrti.

Len zľahka som sa snažil naladiť na ezoterické techniky prieniku do mikrožľazy amigdaly v strednom mozgu. Teda koncentrácia do tejto oblasti na základe anatomických poznatkov a koncentrácie. K tomu sugeratívna technika uverenia, že zomierate. Ide o náročnú techniku uveriť, že zomierate a nepochybovať o tom. Potom môže ezoterik vnímať Božie svetlo z amigdaly, aj keď Boh pôsobí v zóne smrti. Spojenie koncentrácie so sugeratívnymi technikami dovoľuje ísť cestou charizmatických svätcov bez rizík, ktoré vychádzajú zo stavov klinickej smrti.

Pridaj komentár