Píšem o náboženskej voľbe dotyčnej osoby pre zámery Božie. Vybral si ma Boh, a ja to odmietam. Vybral som si Boží odkaz a nič viac. Slúžim Božiemu odkazu. Chcem na cestu k Bohu, aj keď nie som vyvolený.

Vo svojej náboženskej praxi stretávam rôznych veriacich. V prvom rade sa usilujem stretnúť tých, ktorých na takúto cestu predurčila Božia prozreteľnosť, napríklad prežitím klinickej smrti, prežitím úrazu elektrickým prúdom.

Stretávam aj tých, ktorých duša sa stala domovom inej duše a možno ich zaradiť medzi špiritistov. Stretávam aj takých, ktorí takéto predurčenie dostali v rámci dedičných sklonov, teda ich majú od narodenia. Myslel som si, že ich nájdem medzi tými, ktorí sa aktívne zúčastňujú náboženského života. No moja osobná skúsenosť je iná, dotyčné osoby klasický náboženský život odmietajú. Keď ich upozorním na možnosť predurčenia na náboženskú cestu, tak často reagujú odmietavo a neveriacky. Prekvapivé zistenie, že osoby, ktoré osudom dostali určité predurčenie k Božej ceste, sú uzatvorené do seba. Tieto osoby sú často choré a z Božej prítomnosti majú aj psychické problémy, pretože odmietajú toto predurčenie prijať. Koľko veriacich by bez váhania prijalo takéto predurčenie! Niekedy je to až absurdné.

Ja osobne som sa rozhodol vstúpiť do Božieho sveta ako prieskumník, ktorý chce poznať túto formu duchovného života. No keď sa mi podarilo túto formu ľudskej existencie otvoriť, tak som sa vlastne rozhodol ju aj zrealizovať. Jednoducho bez realizácie tejto cesty nemám šancu pochopiť, ako fungujú zákonitosti Božieho sveta. A tak robím náboženskú cestu k Bohu. Veľa veriacich má tendencie prijímať Božiu vôľu iba pasívne ako odkaz alebo spomienku na tých, ktorí mali možnosť ísť po ceste k Bohu. Je paradoxné, že aktívneho a živého Boha treba hľadať mimo náboženské inštitúcie, len výnimočne sa vyvolenci nachádzajú vo väzbe na náboženskú inštitúciu. Ani medzi tými, ktorí chránia a zveľaďujú Boží odkaz, sa vyvolených veľa nenájde. Len Boh vie odpoveď prečo. Už som si dobre vedomý, čo je to velebiť spomienku na Boha. Už som si vedomý toho, čo je to starať sa o Boží odkaz. Už som si vedomý, čo je to realizovať osobnú cestu k Bohu. Nikoho nehaním a dupľom Boží svet v tých, ktorí si vybrali prítomnosť a služby Božiemu odkazu. No ja osobne túžim po živej prítomnosti Boha v sebe a v tých, ktorí dostali predurčenie cesty k Bohu. Škoda, že cesty vyvolených pre živú prítomnosť Boha sú v drvivej miere mimo náboženské inštitúcie.

Nech už patríte do ktoréhokoľvek náboženského delenia, čo keby ste skúsili aj trochu viac? Nechcete zakúsiť živú prítomnosť Boha a Božieho sveta v sebe? Zdá sa, že predurčení Bohom nepotrebujú inštitúciu, ale Božie zákonitosti, ako túto cestu realizovať. Nedávam vám inštitúciu, ale Božie zákonitosti cesty k Bohu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.