Zhrnutie doterajších skúseností. Náboženstvo ako duchovná cesta. Rôzne prístupy k náboženskej problematike. Duševne chorý a náboženstvo. Svätci a náboženstvo. Služobníci Boží. Vedci Boží. Idea žitia podľa náboženských zásad. Svetská moc a politika. Skutky veriacich. Patológia náboženského prejavu. Odkaz svätcov v rukách služobníkov. Náboženstvo ako inštitúcia. Náboženstvo ako duchovná cesta.

Liečivé účinky v charizmatizme. Kontemplačné techniky ako cesta k Bohu. Veštecké techniky automatickej kresby. Veštecké zisťovanie podvedomých postojov k náboženstvu. Psychiatrický pohľad na chorobu v náboženstve. Diagnostika kontemplačnej cesty do Božieho sveta. Problematika celého náboženského odkazu. Fyzický odkaz. Odkaz v spomienkach. Odkaz v informačných poliach mŕtvych veriacich. Odkaz v zemských magmatických poliach. Celkový odkaz. Mŕtvy odkaz. Živý odkaz svätcov.

Ako sa stať svätcom bez patologických stavov, ktoré často sprevádzajú náboženské prejavy. Božia predstava lieči neurónové oblasti. Kontemplácia na liečivé obrazy otvára náboženský odkaz. Amigdala a stavy klinickej smrti spojené s pocitom stretnutia svietiacej bytosti. Božie vyžarovanie z amigdaly malej hormonálnej žľazy medzi hypofýzou a epifýzou. Božie vyžarovanie z amigdaly do náboženských spomienok. Žiara Božia. Očistenie všetkých spomienok v mysli cez zomierajúce osoby, ktoré sú nábožensky orientované. Získanie živých náboženských obrazov, ktoré vyžarujú Božiu prítomnosť. Prosba a poďakovanie pre tieto osoby, ktoré vám doprajú očistenie spomienok.

Vnímanie Božieho vyžarovania zo všetkého náboženského. Ako umelecká špekulácia pochovala Božie vyžarovanie z náboženských predmetov. Ako nábožensky ladení architekti zamenili Božiu prítomnosť za umelecko – estetickú špekuláciu. Ako sa zjednodušil náboženský odkaz na úkor živej Božej prítomnosti a Božieho vyžarovania. Ako laici stratili schopnosť vnímať živého Boha a živé Božie vyžarovanie. Namiesto toho našli v Bohu láskavého dobrodinca schopného konať zázraky. Ako náboženský odkaz podľahol psychologickým potrebám doby. Ako náboženský odkaz podľahol mocenským mechanizmom ľudskej pošetilosti. Náboženstvo ako droga.

Vydal som sa aj s ďalšími ezoterikmi na duchovnú cestu, ktorej súčasťou je aj náboženský ezoterizmus. Ide o to, aby sme našli možnosť pestovať v sebe náboženský rozmer ľudského bytia. Nie je jednoduché objavovať túto cestu k Bohu. Vyžaduje si to plno skúseností, ale aj určitých ezoterických schopností, ktoré nie sú každému bežne dostupné, ale každý sa ich môže naučiť, pokiaľ prejaví záujem a vytrvalosť.

Najväčší problém robilo a ešte niektorým, ktorí sa vydali do náboženského ezoterizmu robí, aby sa vysporiadali s náboženskou minulosťou a všetkým, čo ju po celé trvanie ľudstva naplnilo. Treba v prvom rade zmeniť postoj a náboženský odkaz odpojiť od ľudských skutkov. Náboženský odkaz vnímať v čistej podobe a odpútať sa od všetkého, čo nemožno prevziať do náboženskej ezoteriky. Máme tu svätcov a ich problematický zdravotný a psychický stav. Chceme ísť cestami svätcov, ale nie za cenu poškodenia fyzického a psychického zdravia. Máme tu služobníkov Božích, ktorí sa odhodlali žiť v Božom odkaze a hlásať ho. Tak isto si všetkých služobníkov Božích ctíme, ale pre náboženský ezoterizmus je ich postoj pre nás nedostatočný. Nie je záujmom náboženského ezoterizmu chrániť Boží odkaz a poskytovať ho náboženským laikom. Naším cieľom nie je odkaz niekomu sprostredkovať, ale tento odkaz žiť tak, ako ho žili svätci všetkých čias, ale bez patologických prejavov takéhoto žitia. Nie je naším cieľom budovať inštitút cirkvi a organizovať sa. No ctíme si inštitút cirkvi ako prostriedok uchovania a hlásania náboženského odkazu pre všetkých, ktorí uverili. No naším záujmom je vytvoriť inštitút vedca Boha. Neberieme služobníkom Božím ich pozíciu. Vytvárame si vlastnú pozíciu, kde sa budeme usilovať vniesť do náboženského odkazu psychológiu, medicínu, psychiatriu, logiku a ezoteriku. Náboženstvo ako náročná cesta ezoterika do hĺbok náboženského odkazu vo vlastnej duši.

Jednoznačne sa staviame na pozíciu tých, ktorí Božiu prítomnosť prežili v sebe v živej podobe, aj keď často na základe svojho problematického fyzického a duševného stavu. Pokúsime sa žiť živú Božiu prítomnosť ako náboženskí svätci. Hovoríme o charizmatických svätcoch, ktorí dokázali uzdravovať a hojiť rany osudu. Teda nechceme žiť mŕtvy odkaz a spomienky na svätcov. Toto žitie ponecháme Božím služobníkom a náboženským laikom.

Celkovo problematika, čo to je mŕtvy a živý náboženský odkaz, je nejasne stanovená. Každý si ho môže vysvetľovať a žiť po svojom. My ho budeme definovať pomocou psychiatricko medicínskeho kľúča. Náboženský obraz sa tvorí všade tam, kde sú v ľudskej mysli nejakým spôsobom poškodené a často odumreté neurónové oblasti. No za podmienky, že osoba je nábožensky orientovaná a má vzťah k náboženstvu. Svätci a ich často komplikovaný zdravotný stav nám priniesli a prinášajú základ náboženského odkazu. Teda jedinečnosť svätcov je tu a z hľadiska náboženského vítaná. No z hľadiska medicínskeho je to stav poškodenia organizmu. No v tomto momente nás pohľad medicínsky nezaujíma. Zaujíma nás skôr, ako žiť živú Božiu prítomnosť bez patologických prejavov, ktoré stavy charizmatických svätcov sprevádzali. Náboženský ezoterizmus si kladie za úlohu vytvoriť možnosť žiť živú Božiu prítomnosť, ale tak, aby sme sa mohli z Božieho svätca vracať do normálneho štandardného jedinca. Teda nebyť v živej Božej prítomnosti trvale, ale iba na základe určitých postupov, ktoré majú návratový mechanizmus. Charizmatický svätec musí žiť v živej Božej prítomnosti trvale a to má neblahý vplyv na jeho celkové zdravie. A tejto patológii sa chceme zásadne vyvarovať.

V prvom rade sme vešteckými a špiritistickými technikami preskúmali a ešte skúmame informačné odkazy, ktoré po svätcoch zostali. Tomuto typu skúmania na báze vešteckého špiritizmu porozumiete iba vtedy, pokiaľ si ho v sebe vypestujete. Ináč je veľmi ťažko pochopiť, o čom to tu vlastné píšem. Tu je vnímateľný zlom medzi služobníkom Božím, laikom a vedcom Božím. Na to, aby ste sa stali veštcami Božieho odkazu, treba mať veštecko – špiritistické schopnosti. To je nutnosť. Pri výskume tohto typu sa neopierame o autoritu náboženských knižiek a dokumentov. Skôr sú pre vedca Boha vhodným navádzajúcim prostriedkom. No informačné pole mŕtveho nemožno pozmeňovať, a tak isto odkaz v magmatickom poli zeme nemožno pozmeňovať. Na skúmanie náboženského odkazu cez magmatické polia zeme treba ovládať senzibilné veštectvo.

Teda vyriešili sme prvý problém, a to ako využiť náboženské obrazy v spomienkovej podobe v našich mysliach na liečivé efekty. Zistili sme a otestovali praxou viacerých, že tam, kde máme disharmonické neuróny, stačí sa skoncentrovať a po chvíľke priradiť ľubovoľný náboženský odkaz. Každý z cvičiacich pocítil v danej oblasti blahodarný pocit a napravenie nesprávnych neurónových spojov. To bol prvý malý úspech a povzbudenie na ceste k Bohu. Potom sme skúmali ďalej a našli sme možnosť, že v danom mieste liečby, s daným náboženským obrazom možno previesť kontemplačnú techniku.

Zase je tu problém, čo pod kontemplačnou technikou rozumieť a ako ju praktizovať. Ku kontemplácii sú rôzne prístupy a my ich rešpektujeme. No zároveň si vytvoríme vlastný prístup. Ten náš prístup náboženských ezoterikov charizmatického ladenia spočíva v tom, že sa náboženského obrazu alebo pocitu v mieste liečby neurónov neustále pýtame, čo máme spraviť. Náboženský obraz nás vypočuje a dá nám príkaz niečo zrealizovať. U každého je to iné a jedinečné. Náboženský obraz niečo požaduje zrealizovať a vy to zrealizujete, no nie fyzicky, ale iba v predstavách so silným pocitom, že ste to spravili aj fyzicky. Nemožno žiadosti náboženských obrazov realizovať, pretože by sme nerobili nič iné, iba spĺňali ich požiadavky. V niektorých prípadoch sú moc náročné a ťažko zrealizovateľné. Sugeratívna cesta uverenia, že ste vykonali to, čo po vás náboženské obrazy chcú, je dostatočná na kontemplačnú prax.

Takýto postup možno vešteckými technikami automatickej kresby aj zachytiť a vnímať ako cestu do vnútra Božieho sveta na základe kontemplačnej praxe, ktorá nepoškodzuje psychiku a celkové zdravie. Dostatočne dlho vykonávaná kontemplačná prax vás dovedie do pocitov, že vnímate na disharmonickom mieste vlastných neurónov naraz obrovské množstvo drobných náboženských obrázkov. Nemožno ich spočítať.

No existuje aj spätný mechanizmus. Pokiaľ ľudia nadávajú a nenávidia mŕtvy a tobôž živý náboženský obraz, tak dochádza k opačnému efektu a to poškodzovaniu neurónových oblastí v danom človeku smerom k fyzickej a psychickej chorobnosti. Niekto, kto ničil náboženské veci fyzicky, si môže poriadne pošramotiť osud. Bohužiaľ príslovie, že Božie mlyny melú pomaly, ale isto, sa tu v plnej miere napĺňa. Vešteckými technikami automatickej kresby sme zistili vzťah medzi postojmi k náboženstvu a zdravotnému stavu neurónov mozgu. Teda v žiadnom prípade nie je jedno, aký máte postoj k náboženskému odkazu. Je smutné potom zistiť, že osoby, ktoré si privlastňujú náboženský odkaz bez toho, aby počúvali, čo chce náboženský odkaz od nich, si vlastne ubližujú. Často si tieto osoby privlastňujú Boží svet pre seba a zabúdajú na iných a inak orientovaných veriacich na celom svete. Neodporúča sa nadávať a nenávidieť nič Božského. Treba sa naučiť oddeliť náboženský odkaz od skutkov tých, ktorí nosili náboženský odkaz v sebe. Náboženský odkaz je niečo iné ako ľudské skutky. Je tu vrah a vy ho odsúdite, to je v poriadku. No nikdy v ňom neodsúďte nič z Božského sveta. To je ďalšia zásada, ako si udržať dobrý psychicky a zdravotný stav. Boží odkaz je nedotknutý a to je zákon.

Ako vedci Božieho sveta sme sa snažili postúpiť ďalej a pracovať na tom, ako vlastne pozmeniť v našich mysliach a v našich spomienkach uložených v hlave mŕtvy odkaz na živý odkaz. V prvom rade sme objavili a odhalili techniku, pri ktorej sa využije osoba, ktorá práve zomiera. Táto osoba bola silne veriaca a počas klinickej smrti alebo tesne pred klinickou smrťou sa jej otvára mikrožľaza amigdala v strede mozgu. Takúto osobu požiadate, aby vám pozmenila mŕtvy odkaz na živý a svietiaci odkaz. Zomierajúcu osobu treba láskavo požiadať a tá vám rada vyhovie. Na takýto výkon treba však ovládať špiritizmus a astrálne putovanie cez okosticu. Ide o schopnosť vnímať veštecky špiritistické prejavy a zároveň dokázať vytesniť svoje psychické ja v sugeratívnom uverení, že zomierate. Výsledok je jedinečný a je možné vnímať, ako doterajšie mŕtve a sivasté spomienky zažiarili a stali sa žiarivými. Je to zaujímavý pocit a má trvalý účinok.

Skúmali sme ďalej a zistili sme, že efekty oživenia mŕtvych spomienok možno dosiahnuť aj tak, že si sugeratívne otvoríte amigdalu v strede mozgu. Otvorenie tejto žľazy do vlastného nervového systému vytvára trvalý pocit prítomnosti Božieho svetla. Medicínsky sme dosiahli stav vedomého prieniku do tejto mikrožľazy a tu sme sugeratívne zažili to, čo zomierajúci veriaci počas klinickej smrti alebo tesne pred ňou.

Tak isto sa stotožňujeme s dogmatikmi a tiež služobníkmi Božími, že tieto techniky a postupy na oživenie živej Božej prítomnosti nepatria do rúk služobníkov, laikov a ezoterikov, ktorí nemajú dosť skúseností a potrebnú zodpovednosť.

Pridaj komentár