Čo po smrti? Programovanie za života. Prepracovanie knižky do modernej podoby. Špiritistický pohľad na to, čo je po smrti. Poznatky z vešteckého prieskumu mŕtvych informačných polí.

Pokračujeme v klasickom nácviku špiritistických schopností, a tak isto pokračujeme v prieskume, čo všetko skrýva tento fenomén. Pri meditáciách ma zaujala skutočnosť silnej väzby Tibetskej knihy mŕtvych na reinkarnačné pochody. Tak isto ma zaujala skutočnosť, že v pozostatkoch svätcov Tibetu nenachádzam informačné pole ich životnej púte. Skoro všetky informačné polia sú v štádiu reinkarnácie. Musím ich vyhľadať v živých Tibeťanoch. Vplyv Tibetskej knižky mŕtvych, ktorý je súčasťou náboženského života v Tibete, má extrémne silné reinkarnačné fenomény.

Preto sa tento materiál ideálne hodí na moderné prepracovanie reinkarnačných procesov. Reinkarnácia je tu naplno realizovaná a živo praktizovaná. Samozrejme, že bude potrebné postupne rozhodnúť, čo zoberieme z tejto knižky za základ reinkarnačných pochodov.

5
17
14
3
9
12
13
10
2
16
11
6
7
15
4
8

Treba jasne definovať reinkarnačné mechanizmy. V prvom rade je to mechanizmus programovania reinkarnácie počas života. Teda som živý a keď sa chcem reinkarnovať, tak to musím chcieť. Keď to chcem, tak je potrebné venovať tomuto cieľu aj určitý čas. Ďalej treba dotiahnuť otázku celkového sledu nekonečných reinkarnačných pochodov. Teda chcem sa trvale reinkarnovať počas celej existencie ľudstva.

Potom je potrebné naprogramovať a hlboko meditovať, ako má prebehnúť reinkarnácia. Reinkarnačné procesy spadajú do problematiky špiritizmu. Kto chce skutočnú reinkarnáciu, tak je vhodné, aby sa stal dobrovoľným špiritistom. Bez ochoty stať sa aktívnym špiritistom a všetko zakúsiť na vlastnej koži nie je možné preveriť si to, čo tu budem písať a tvrdiť.

Môžem niekomu vysvetľovať reinkarnačné procesy zo všetkých strán, aj tak mi nebude rozumieť, pokiaľ sa cez fenomén fantómových poškodení psychiky nestane vedomým špiritistom a všetko si neoverí na vlastnej koži. Teda reinkarnáciu treba realizovať z pozície špiritistu, ktorý dobrovoľne ešte za života vstúpi do sveta mŕtvych informačných polí.

Potom je potrebná špiritistická prax a špiritistické veštectvo, ktoré dovoľuje skúmať informačné polia ľudí, ktorí sa zaoberali a realizovali myšlienkou technológie reinkarnácie. V prvom rade nie je vhodné sa dať spopolniť a keď už vás nechtiac spopolnia, poznáte pozostalých, v tomto smere sa na nich nemôžete spoľahnúť, tak je potrebné počas života naprogramovať okamžité opustenie informačného poľa zo zbytkov a presunúť ho do iného informačného poľa alebo rovno do živej osoby. Niektorí sa reinkarnujú pri narodení dieťaťa, kedy je jednoduché sa dostať dovnútra. Tak isto možno už v žijúcom špiritistovi vytesniť aktívnu dušu a zaujať jej stanovisko. Možno sa nalepiť na špiritistu, ktorý vyvoláva duchov a prilepiť sa do jeho aurického obalu. Tak isto možno programovať uvoľňovanie sa z kostí v hrobe na základe priaznivých podmienok. Omnoho bezpečnejšie je však odpútať informačné pole od fyzických pozostatkov a prejsť do iných alebo do živého človeka.

Tibetská kniha mŕtvych môže slúžiť ako inšpirácia na vytvorenie vhodných reinkarnačných procesov. Tak isto treba zvážiť, čo z tejto knižky sa dá preniesť do novodobej reinkarnačnej praxe. Citlivou otázkou je prepojenie zistených skutočností na výskumy, ktoré sme v oblasti reinkarnácie robili.

Veľmi zaujímavý je reinkarnačný proces, ktorý sa realizoval v Tibete. Vybral sa vhodný adept už v detstve. Vložila sa do neho duša mŕtvej osoby a mnísi svoje úsilia zamerali na úplné prerastenie mŕtvej duše do aktivity vybratej osoby. Mnísi majú pocit, že reinkarnovaná osoba sa znovu narodila v inom tele. V takomto koncepte je možné programovať a realizovať reinkarnačné ambície.

Pridaj komentár