Budeme spolu rozjímať nad otázkami smrti, ktorou končí jedná existencia človeka a začne existencia informačného poľa, v ktorom zostali informácie o živote dotyčnej osoby.

Máme tu dva zásadné rozdielne prístupy na smrť a posmrtný život samotný. Pokiaľ nedisponujete špiritistickými schopnosťami a ste v tomto smere laik alebo osoba, ktorá neskúmala informačné polia mŕtvych osôb, tak váš názor na smrť a zomieranie bude plný fantázie a nejasností. Pokiaľ ste vedomý a cvičený špiritista a napríklad ste prežili klinickú smrť, tak váš názor na smrť bude omnoho bližšie k triezvej realite. Bohužiaľ, v ezoterickej praxi nemožno nájsť takých ezoterikov, ktorí sa stali špiritistami vedome a dobrovoľne. Teda doterajšie názory a predstavy o posmrtnom živote nemajú racionálne jadro. Cvičení špiritisti dokážu svet mŕtvych informačných polí skúmať triezvejšie a nestrannejšie. Pokiaľ ste špiritistickým výcvikom neprešli, tak vaše pohľady na smrť budú zavádzajúce a plné fantastických túžob a želaní. Treba dôsledne odlišovať od túžby stať sa nesmrteľnými. Ide iba o ľudskú ideu a túžbu do budúcnosti.

22262
22254
22249
22252
22255
22264
22253
22251
22259
22257
22261
22256
22258
22250
22260
22263

Debaty o smrti a zomieraní majú skôr psychohygienickú hodnotu a nie hodnotu empirických poznatkov podriadených určitým mechanizmom vedeckého poznania. No ideál nesmrteľnosti nemusí byť nerealistický. Dnešné obdobie sa vyznačuje snahou predlžovať život a v tomto predlžení dosahovať určité nové kvality. Takouto kvalitou môže byť výborný zdravotný stav a plné využitie obdobia starnutia a staroby. Ideu nesmrteľnosti ľudstvo neberie vážne a venuje sa všetkým možným iným ideám, čo je na škodu veci. Pokiaľ by sme vytvorili hypotézu, že všetka aktivita ľudí sa sústredí na naplnenie idey nesmrteľnosti, tak už by sme nesporne dosahovali vyšší vek ako je v súčasnosti. Teda idea nesmrteľnosti sa neustále napĺňa a stále je významne živá. Bohužiaľ generácie do roku tritisíc a možno štyritisíc asi nezastihne. Skôr je na mieste vhodná idea predĺženia života za obdobie sto rokov.

Teda hranica nesmrteľnosti sa bude predlžovať matematicky a v určitých postupnostiach. Dosahovanie ideálu nesmrteľnosti má svoje pozvoľné napĺňanie a to nás môže tešiť. Keď zrovnáte dĺžku života dnešného človeka a človeka v stredoveku, tak trendy sú povzbudivé.
Napriek tomu je tu pred nami problém smrti, problém zomierania a problém starnutia. Z fenoménu smrti vychádza aj večný stav strachu zomrieť a odísť z tohto sveta. Ľudia, ktorí prekonali klinickú smrť a vrátili sa do tohto života, sa smrti akosi neboja. Napríklad jogíni sa zbavujú strachu zo smrti meditačnými cvičeniami, čo je vcelku zaujímavé, ale takéto cvičenia majú aj svoje riziká. Upozorňujem každého, že jogínske metódy odpútania sa od strachu zo smrti nesú v sebe riskantné prvky a porušujú zákony našej krajiny, pretože môžu vedome poškodiť zdravie cvičiacej osoby. Keď už sa jogín rozhodne vysporiadať sa so strachom zo smrti, tak robí takýto meditačný výcvik v dlhšom časovom rozpätí a nie naraz v priebehu niekoľkých dní. V prvom rade ide o odpútanie sa od túžby žiť a potlačiť alebo ovládnuť pud sebazáchovy. V žiadnom prípade takéto cvičenia nerobia jogíni, ktorí nemajú chuť žiť, teda majú poškodený pud sebazáchovy. V prvej fáze jogínskeho výcviku sa jogín odpúta od túžob na veci hmotné a túži iba po posmrtnom živote.

Stará egyptská kultúra svoje snaženie a ciele upriamila na všetko po smrti a nie na veci všedného života. V zásade táto kultúra nepestovala strach zo smrti, ale nepriamo strach zo života. Ľudia tejto kultúry boli dokonale psychicky spracovaní, aby sa doslova tešili na smrť, ktorá príde. Dnešní kozmonauti, ktorí strávili v kozme pár mesiacov, sú do značnej miery odpútaní od vecí pozemských. V ich psychike prevláda silný nezáujem o veci tu na zemi a ich túžby sú zamerané niekam inam a to do kozmického priestoru. V zásade sa od hmotného sveta zeme odpútali. Jogín to dosahuje meditačne ukľudnením svojho tela a duše. Jogínske cvičenia sú mimoriadne utišujúce a idú na hranicu minimálneho chodu organizmu. Jogínske vedomie dokáže zastaviť tok myšlienok a pocitov. Jogínske vedomie vie ovládať svoj dych. Jogín postupným a dlhoročným nácvikom dokáže ovládať potrebu nadýchnuť sa a vydýchnuť. Cvičený jogín si vyberie hodinu smrti a silou vôle odmietne dýchať. U jogína tohto typu bol proces dýchania ovládnutý a nerobí mu žiadny problém nenadýchnuť sa. Jogín ovláda postupne proces nadychovania a vydychovania. Všetko cvičí dlhé roky a veľmi opatrne. Jogín vydýchne zo svojich pľúc všetok vzduch a začína si rátať na prstoch a odďaľovať proces nadýchnutia. V každom cvičení sa posúva o jednu sekundu ďalej. Nikdy takéto cvičenie nerobí v samote. Nikdy to necvičí jogín chorý na srdce a tiež jogíni, ktorí majú choré pľúca. Tak isto tieto stavy necvičia jogíni, ktorí majú psychické a iné zdravotné problémy.

Ovládnutie nutkania nadýchať sa jogín zvládne postupným nácvikom. Horšie zvláda proces blaženosti, ktorý nastupuje po prekonaní nutkania nadýchnuť sa. Je potrebné uvedomiť si, že jogína od smrti delí 6 minút. Túto hranicu jogín nikdy neprekračuje. Pri výcviku sa postupne objavujú u jogína stavy fenomenálnej blaženosti a nechuť sa nadýchnuť. Senzibili sa môžu napojiť na zomierajúceho človeka a sledovať jednotlivé štádia zomierania nielen po fyzickej stránke, ale aj po stránke ezoterickej. Teda vnímajú procesy astrálne. Je to nesporne zaujímavá skúsenosť. Keď sa pri výcviku dostane jogín do fázy blaženosti, treba, aby bol niekto pri ňom a musí mu jednu vraziť, aby sa z blaženosti, ktorá tento stav sprevádza, vrátil a nadýchol sa. Treba si dôsledne uvedomiť riziká porušenia dýchania, ktorému sa jogín vystavuje. V niektorých prípadoch nemusí rytmus dýchania naskočiť. Tieto techniky patria k rizikovosti vysokého stupňa. Tento výcvik vraj zbaví jogína strachu pred smrťou a oslobodí ho z náručia stereotypu dýchať. Domnievam sa, že určenie si odchodu zo sveta u jogína a teda vlastnej smrti neobstojí pred právnym poriadkom. Ani jogín to nemá právo u nás využiť. Takýto postup je trestný a tiež navádzanie týmto smerom je trestné. Tento jogínsky výcvik prekračuje právny rozmer a vedome poškodzuje ľudské zdravie. Uvádzam ho tu ako príklad neprípustných techník, ktorým sa treba dôsledne vyhnúť a nepraktizovať ich. Jednoznačne porušujú zákonné normy. Lepšie je zvládnuť strach zo smrti špiritistickým výcvikom, ktorý popisujem v Plazmatickej škole.

Pridaj komentár