Meditačné cvičeniam zamerané na prehĺbenie spojenia s prírodou a návratom do psychiky prírodného človeka. Zároveň začíname s novou etapou a to historickým pohľadom na šamanizmus. Tento zápis má aj svoju autentickú zvukovú podobu na MP3.

Na začiatku meditácie sme si spomenuli na predchádzajúce meditačné cvičenia, ktoré v nás otvárali šamanskú myseľ. V dnešnej meditácii sa budeme venovať špeciálne návratu k neživej prírode. Vo vnútri sme sa rozhodli aj sme si predstavili, ako opúšťame civilizáciu a sme odhodlaní žiť v divokej prírode. Vo svojej mysli si spomenieme na prírodné rezervácie a pralesné územia, kde je prístup ľudí čo najviac obmedzený. Pred sebou máme aj obrázky takýchto území. Zároveň si spomíname na všetky druhy minerálov, meteoritov, skamenelín, na kosti, kusy suchého dreva, parožie, zuby a zvieracie kože a perie.

22250
22251
22258
22249
22257
22253
22256
22259
22260
22261
22252
22263
22254
22264
22262
22255

V ďalšom cvičení sa zameriame na historicky prvého pravekého šamana. V mysli si spomenieme na mapu Kaukazu a tu vnímame pračloveka, ktorý je chorý a vypadala mu srsť. Je vyčlenený a neprijímaný tlupou. V jeho psychike sa vytvára zvláštny stav, usiluje sa tento hendikep odstrániť tým, že sa celý natiera blatom a potom si zo zvierat na seba prilepuje rôzne zvieracie chlpy. Toto počínanie mu umožní vrátiť sa k tlupe a zároveň sa u neho vytvára schopnosť komunikovať s totemovým zvieraťom, tak ako to opisujeme pri cvičení totemového zvieraťa, zablokovaním potných žliaz na tele. Tým sa stáva v tlupe pri love úspešnejší ako ostatní členovia.

Pri ďalšom cvičení si spomíname na všetky druhy minerálov a zároveň sme si rozdali aj menšie farebné obrázky minerálov, aby sa nám lepšie spomínalo. V mysli si vybavujeme hlavne tie minerály, ktoré na nás pôsobia liečivo. Na diaľku sa napájame na ľudí, ktorí celý život pracujú s minerálmi. Tak isto sa na diaľku bioenergeticky napájame na fyzicky existujúce minerály a nechávame minerály pôsobiť a upravovať vlastnú bioenergiu. Pokračujeme nácvikom historických skúseností pravekého človeka, ktorý minerály a kamene považuje za potravu ako každú inú. Tu je dôležité uvedomiť si v jeho psychike určitú odchylnosť a to brať kamene ako potravu a tak isto ju aj ako potravu zhromažďovať. Skúste si vsugerovať, že máte chuť dať si za lopatu kameňov. Samozrejme, že sa nedajú zjesť, ale vy ich olížete a odnesiete do zásoby. Tento pračlovek zbieral najprv menšie kamene a potom aj väčšie kamene a ukladal ich vedľa seba. Samozrejme, že ich aj strážil ako potravu. Pri takomto prístupe sa vám bude vo vašom tele otvárať brušný mozog. To sú neuróny v oblasti žalúdka, tenkého a hrubého čreva. Historicky druhý pračlovek, ktorý má podobné sklony, sa nachádzal v tej dobe na území Španielska. Za potravu považoval priezračné minerály, ktoré zbieral a vypĺňal nimi štrbiny v jaskynných priestoroch. Tiež minerály považoval za potravinu.

V nasledujúcom cvičení sme sa zamerali na meteority. Zároveň sme si rozdali obrázky meteoritov pre osvieženie mysle. Vo svojej mysli sme si začali predstavovať všetky druhy meteoritov, zároveň sme spomínali na rôzne druhy magického využitia meteoritov. Vytvárali sem si v mysli bioenergetické objekty podobné meteoritom. Napájali sme sa na ľudí, ktorí celý život pracujú s meteoritmi. Bioenergiami sme sa napájali aj na fyzické meteority v prírode. Predstavovali sme si hlavne tie druhy meteoritov, ktoré by mohli na nás priaznivo pôsobiť. Následne sme precvičili prvého pračloveka, ktorý považoval meteority za potravu. Zbieral meteority a ukladal ich dovnútra vypitvaných zvierat. Potom ich vyberal, zároveň s meteoritmi drvil kosti a všetko potom dával do hliny. Vytváral neforemné hlinené gule, ktoré ukladal do zásob v jaskyni. Tento pračlovek považoval za potravinu jednak meteority, jednak kosti, ale aj hlinu. Ďalší pračlovek žil v oblasti Kaukazu a namiesto potravy zahrabával do jám kusy meteoritov. Považoval ich za kosti alebo druh žrádla. Takto si vytvoril zvláštne označenie teritória a vedel sa v ňom lepšie pohybovať. Dá sa predpokladať, že meteority vyvolávali u tohto pračloveka výraznejšiu agresivitu a vitalitu.

Pokračujeme v ďalších cvičeniach a to oživením predstáv kostí. Ide o mŕtvy biologický materiál, ktorý utišuje tvorbu bioenergie v ľudskom tele. Pri diaľkovom napojení na fyzické kosti v prírode dochádza k odčerpaniu bioenergie. Pri čerstvých kostiach zabitých zvierat sa bioenergia v ľudskom tele posilňuje. Nacvičovali sme správanie pračloveka v Číne; tento pračlovek považoval staré suché kosti za potravu a neustále ju vláčil do jaskynných priestorov a tým vytváral zaujímavo chránené objekty voči iným útočníkom. V druhom prípade si zájdeme za pračlovekom do Španielska, ktorý rozbíjal kameňmi kosti a vkladal ich do skalných škár. Kusy kostí považoval za potravu. V treťom prípade si zájdeme do oblasti vtedajšej Aljašky a tu nájdeme pračloveka, ktorý považoval za potravu kosti zvierat, ktoré zbieral a ukladal pod kamene v horskej bystrine.

Pokračujeme v ďalších cvičeniach, pri ktorých si spomíname na rôzne druhy fosílnych skamenelín. V mysli si vybavíme spomienky na rôzne magické obrady s fosíliami. Na diaľku sa bioenergeticky napájame na ľudí, ktorí celý život robia so skamenelinami. Na diaľku sa tiež napájame na reálne skameneliny a necháme ich pôsobiť na vlastné bioenergie. Zároveň sme si rozdali obrázky skamenelín. Vytvárame si vo vnútri hlavy bioenergetické fosílie, ktoré sa všetkým podobajú na tie pôvodné fosílie. Začíname precvičovať správanie pračloveka v Egypte, ktorý skameneliny považoval za potravu, zbieral ich a ukladal do jám, ktoré zakrýval veľkými kameňmi. V ďalšom prípade sa stretávame s pračlovekom na území Indie, ktorý tiež považoval fosílie za potravu a napĺňal nimi jaskynné priestory.

Na záver sme precvičovali predstavy na suché drevo. Vo svojej mysli sme si vizualizovali rôzne druhy dreva. Na diaľku sme sa napájali na skutočné suché drevo v prírode. Tak isto sme vytvárali aj bioenergetické kúsky dreva vo svojej mysli. Po týchto cvičeniach sme nacvičovali správanie pravekého človeka, ktorý tiež považoval suché drevo za určitú potravu. V prvom prípade zájdeme na územie Kanady, kde pračlovek ukladal do jaskynných priestorov kusy suchého dreva. Vytváral v jaskyni zvláštne chránené územie. Považoval kusy suchého dreva za potravu. V druhom prípade zájdeme na územie Mexika a tu pračlovek vyhrabával v zemi diery a do dier osádzal kusy dreva. Tak isto považoval drevo za potravu. Na záver sme počúvali šamanskú hudbu.

Pridaj komentár