Náboženstvo z pohľadu schopnosti komunikácie s informačnými poliami mŕtvych ľudí. Ide o oblasť špiritizmu a z nej vybratej oblasti informačných polí mŕtvych osôb, ktoré sa venovali tomu, čo spadá pod výraz náboženská prax.

Na začiatok by som každému, kto sa chce venovať záhrobnému náboženstvu alebo náboženstvu, ktoré stojí na zániku človeka a jeho neurónových systémov doporučoval, aby si naštudoval Plazmatickú školu, kde sa venujem rozvoju špiritistických schopností. Bez týchto schopností je ťažko praktizovateľné náboženstvo smrti a náboženstvo posmrtného života.

33
27
23
32
29
31
24
20
26
28
21
25
22
30

Nachádzame tu historicky prvého človeka, ktorý dokázal komunikovať s informačnými poliami mŕtvych osôb. Táto osoba žila sama, lovila, ale už si chovala domáce zvieratá, stavala si kamenné príbytky a používala oštep, luk a kyjak a niečo ako kamennú sekeru, vedela rozložiť aj oheň. Táto osoba prežila klinickú smrť a takíto ľudia zvyčajne dokážu automaticky komunikovať s informačnými poliami mŕtvych osôb. Keďže žil sám, tak si pozbieral kosti mŕtvych ľudí, ktorí s nim žili a zomreli. Zbieral kosti a z týchto dokázal vybrať informačný zaznám a oživiť ho. Zatiaľ to nie je náboženská komunikácia, ale iba špiritistická komunikácia.

Skutočná náboženská komunikácia spadá do starovekého Grécka k špiritistovi, ktorý si vedome vyčlenil zo sveta mŕtvych informačné polia tých, ktorí viedli náboženský život. Tu možno hovoriť o vedomom záhrobnom živote nasmerovanom k informačným poliam nábožensky ladených, ale už zomretých ľudí. Do tej doby sa takéto niečo stávalo iba sporadicky a komunikácia nebola dôsledne zameraná na komunikáciu s mŕtvym svetom. Možno si poviete a čo Egyptská kultúra pyramíd a mumifikácie? Tu bol kľud mŕtvych duší posvätný a nedotknuteľný.

S mŕtvymi dušami sa nekomunikovalo a informačné pole mŕtvej osoby bolo ošetrené tak, aby bolo čo najviac pasívne a mimo pozostatkov dotyčnej osoby. Náboženský život sa dotýka aj celého procesu zomierania človeka. To je od momentu, kedy poslednýkrát fyzicky dodýchal. Uplynulo 6 minút a dotyčná osoba sa už nenadýchla. Po klinickej smrti nasleduje obdobie rozkladu tela a aj neurónov. Aj toto obdobie rozkladu je poznamenané náboženstvom. Človek starovekej kultúry Egypta začal vnímať procesy okolo rozkladu mŕtvol a mal nesmierny strach pred demonickými a krv žiadajúcimi božstvami počas asi trojmesačného rozkladu mŕtvol. Teda mumifikáciou a všetkými dostupnými prostriedkami mal snahu týmto prejavom deštruktívnych fenoménov s deštuktívnymi symbolmi zabrániť.

Skutočná náboženská prax z obdobia rozkladu ľudského tela nastupuje v dávnovekom Tibete, kde sa rozkladné pochody a ich transformovanie do náboženských predstáv stávajú stredobodom náboženského života. Náboženské symboly a kontemplácia sú použité do reinkarnačného procesu, aby sa myseľ ešte živej osoby nabila po túžbe žiť ešte aj po smrti, napríklad v tele špiritisticky ladenej osoby alebo v prípadoch, keď niekomu hrozilo nebezpečenstvo alebo sa naučiť komunikovať s ľuďmi, ktorí prežili klinickú smrť. Odporúčam prečítať a kontemplovať na Tibetské božstvá.

Verím, že som sa žiadnym spôsobom nedotkol posvätného kľudu tých mŕtvych duší, ktoré si neželajú vstúpiť do procesu reinkarnácie a tak isto tých, ktorí odmietajú pestovať symboly procesu odumierania ľudského tela a ľudských neurónov. Prax nábožensky ladeného špiritistu je mimoriadne náročná a patrí k vrcholom náboženskej cesty k Bohu.

Pridaj komentár