V tomto príspevku sa venujem precvičovaniu hlbších kontemplačných techník ako je princíp najvyššieho, najvzácnejšieho, jedinečného, absolútne pravdivého. Ja som nič a Boh je všetko, bez Boha apokalypsa, nie sme hodní Božej prítomnosti.


Na začiatku kontemplačných techník sme si spomenuli na predchádzajúce náboženské cvičenia. Pokračovali sme koncentrácii do jednotlivých častí mozgu a tu sme si vizualizovali jednotlivé anatomické predstavy mozgových oblastí. Naštuduj anatómiu mozgu. Špeciálne sme sa koncentrovali do oblasti výskytu neurónov a to šedej kôry veľkého mozgu, potom mozočku, ktorý je v zadnej časti mozgu, stredného mozgu a nakoniec aj miechy. Zároveň sme si vsugerovávali predstavu, že sa modlíme v určitej pozícii. U kresťansky ladených osôb je to kľačanie na kolenách, ležanie na podložke v tvare kríža. U budhisticky a hinduisticky ladených ľudí sme si vsugerovali sedenie v niektorej jogínskej pozícii. U islamsky ladených osôb s predstavou pozície na kolenách a rukách. Pozíciu si vyberie každý sám podľa toho, ku ktorému náboženstvu slobodne inklinuje.

Nasledovalo ďalšie charizmatické cvičenie, pri ktorom sme si spomínali na všetky druhy náboženských spomienok či už obrazových, zvukových, čuchových, chuťových, hmatových a nakoniec aj pohybových. Každý sa snažil spomínať na čo najväčšie množstvo týchto spomienok.

Nasledovala kontemplácia na náboženské symboly. Pred samotným duchovným cvičením sme si prezerali rôzne druhy náboženských symbolov podľa jednotlivých náboženstiev. Nasledovalo ďalšie cvičenie a to utlmovanie menších plôch v oblastiach výskytu neurónov. Na neurónové plochy sme sa skoncentrovali a snažili sme sa ich čo najviac utíšiť. Keď sa nám to podarilo, tak sa každému individuálne zjavovali rôzne náboženské symboly. Nikto sa nesnažil tu nájdené symboly meniť. Každý tu našiel vlastné náboženské symboly, aj keď to pre niektorých cvičiacich bolo nemilé prekvapenie. U tých, ktorým sa v oblasti výskytu neurónov tvoria náboženské obrazy spontánne a nemusia nič utišovať treba poznamenať, že tento stav v tejto oblasti je neštandardný a treba ho terapeuticky napraviť.

Spontánna tvorba náboženských symbolov nedovoľuje vyberať z neurónov spomienky na niektoré obdobia ľudského života. Zvyčajne dotyčná osoba si na veci minulé zo svojho života spomína veľmi ťažko a z tejto oblasti, kde sú teraz náboženské symboly, bežné spomienky vyberať nemôže. Našťastie mozog všetky spomienky doslova rozseká na drobné fragmenty a ukladá z dôvodu bezpečia na rôzne miesta. Predstavte si, že náš mozog je sklad diapozitívov časovaných po sekunde ako za sebou nafotené fotografie. V tomto prípade sa nábožensky aktívna osoba usiluje vrátiť neurónové schémy do normálnosti a to tak, aby sa tu neobjavovali náboženské obrazy spontánne, ale iba vtedy, keď sa do danej oblasti neurónov skoncentruje a utíši ich. Teda stav náboženský vyvolávame a po ukončení duchovného cvičenia znovu vraciame do normality klasickej pre ľudí, ktorí sa náboženstvu nevenujú. Považujte to za nutnú duchovnú zákonitosť.

Keď sme precvičili v rôznych oblastiach utišovanie neurónov a zároveň sme vyvolávali nám dané náboženské symboly, tak sme sa vrátili na začiatok a jednotlivé náboženské symboly sme pozmenili podľa toho, ktoré náboženstvo sme chceli v sebe pestovať. Jeden druh náboženských symbolov sme zmenili na iné náboženské symboly. To je vcelku priaznivé zistenie pre tých, ktorí vyznávajú určité náboženstvo, ale ich vlastné náboženské symboly sú z iného druhu náboženstva. Špeciálne pocity nastupovali pri utišovaní neurónov v mozočku, ktorý je pod zrakovým mozgom. Tu z utíšených neurónov vystupovali nábožensky ladené predstavy vo veľkosti nášho fyzického tela. Pre viacerých kontemplujúcich to bol nesmierne jedinečný a príjemný pocit. Aj tu platí, že takéto predstavy sa nesmú zjavovať spontánne, ale iba vtedy, keď sa sem zameriame a neurónové oblasti utíšime.

Pokračovali sme v aktívnej kontemplácii na vlastné, ale aj iné druhy náboženských symbolov. Odteraz sa musia stať tieto symboly Božej prítomnosti to najcennejšie, to najdokonalejšie, to jedinečné. Jednoducho sú pre každého z nás všetkým a nezostalo nič iného. Sú všade a nič mimo nich neexistuje a nemá právo na existenciu. Zaslúžia si našu úctu a absolútnu pokoru. Niet nad tieto symboly Božej prítomnosti, sú pre nás veriacich absolútnom vo všetkých znakoch a atribútoch. Pokračovali sme v prehĺbenej kontemplácii, že ja ako osoba som nič, to najprotivnejšie, najhlúpejšie a plné nehodnosti. Toto je protiklad Božej dokonalosti a ľudskej zbytočnosti.

Takýmto prístupom sa kontemplácia na náboženské symboly dynamicky prehlbuje. Ďalším stupňom prehlbujúcej sa kontemplácie je vyvolávanie pocitov apokalypsy pre seba a ľudstvo za účelom prehĺbenia ľudskej nehodnosti za nedostatočne silnú vieru v Božie symboly. Zase sa treba na všetko pozrieť z pohľadu prehlbujúcej kontemplácie. Všetko premýšľanie, všetko čo robíme, všetko čo vyslovíme, všetko čo snívame sa zmení na čo najsilnejšiu kontempláciu. Nasledovalo ďalšie prehlbovanie kontemplácie, kde nepripustíte za žiadnych okolností, aby niekto náboženstvo a náboženské symboly akýmkoľvek spôsobom hanil a sami dôsledne fanaticky neustále vytýkate veriacim ich nedostatok viery v Boha.

Znovu sme sa skoncentrovali do oblasti so šedou kôrou, ktorá obsahuje neuróny. Opäť sme menšie plochy utíšili a navodili sme si pocit rotujúcich špirál. Kto ovláda sugeratívne techniky, ten si navodzoval chorobu brušný týfus. V tejto sugerácii máme pocit, že pred nami sa objavila ľudská postava. Keď je cvičenie dosť aktívne a sugerácia dostatočne presvedčivá, tak pocit ľudskej postavy zmodelujeme do rôznych predstáv napríklad Ježiša, Budhu, Mojžiša, Mohameda, Šivu, Brahmu alebo podobne. Každý podľa náboženskej orientácie. Keď sa nám modelácia podarila, tak sme si vsugerovali, že to, čo vnímame alebo pociťujeme pred sebou, je absolútne dokonalé, absolútne krásne, absolútne múdre, nesmrteľné a všemocné.

V tomto stave pociťujeme niečo ako extázu zo stavu dokonalosti, po ktorej vo svojej duši túžime. Takouto dokonalosťou môže byť aj niečo najbrutálnejšie, niečo najkrutejšie. Tiež podľa toho, kto aké túžby v sebe nosí. Keď je to najdeštruktívnejšie hovoríme, že sme sa ocitli na pôde démonična a domova samotného Satana. Nikto tu nemá zajem propagovať satanizmus, deštrukciu a násilie. Veci opisujeme tak, ako prichádzajú s cieľom byť faktografický a empirický. V zásade zlo bez dobra nie je možné a tu má opodstatnenie Biely Boh a tak isto Čierny Boh. Týmto chceme napraviť predstavu o Bohu a k bielemu pridať aj čierne. Chápem dogmatikov, ktorí strážia náboženský odkaz, že lepšie ho uchovajú pre laickú verejnosť v podobe dobra, ako v podobe dobra a zla zároveň. Oddelenie láskavého a temného Boha na dve časti je žiadané laikmi a nie tými, ktorí idú osobnou cestou k plnohodnotnému Bohu. Ako kontemplujúci fanatik nemám záujem o tomto s vami polemizovať. Vyberte si dogmatizmus alebo osobnú cestu k Bohu.

Pokračovali sme v nácviku mystických prejavov náboženskej viery. Vsugerovali sme si množstvo kostných výrastkov. Ďalej neschopnosť vnímať náboženské symboly v podobe obrázkov. Všetko náboženské je výhradne v podobe geometrických piktogramov a špeciálne upravených písmen. Veríme jedinému, že všetko vzniklo z Písma svätého, zo svätých kníh jednotlivých náboženstiev. Nadobúdame presvedčenie, že Boh je Písmo sväté. Psychicky sa cítime ako osoba s inkvizítorskými sklonmi. Podrobnejšie o piktogramoch, znakoch a písmenách v Teosofickej škole.

Pokračovali sme v nácviku schopnosti pracovať s automatickou kresbou a to sugeráciou, že máme chorobné stavy podobné skleróze multiplex. Aspoň na tú chvíľu, keď automatickou kresbou zisťujeme, ako sme na tom z hľadiska cesty k Bohu. Či sa vzďaľujeme alebo postupujeme vpred. Duchovné cvičenie smeruje k tomu, aby sme žili a konali tak, aby sme v náboženských veciach postupovali vpred a dosiahli v sebe prítomnosť Božiu. Podrobnejšie v Teosofickej škole.

Dospeli sme do posledného duchovného cvičenia a tým je historické vnímanie náboženského diania. Špeciálnymi technikami špiritizmu sa napájame na informačné polia tých, ktorí náboženstvo v určitej forme prevádzali. O špiritizme v Plazmatickej škole. Zobudili sme informačné pole pravekého človeka, ktorý nedospel a neustále sa venoval vyhľadaným kameňom, ktoré sa podobali na drobné postavičky. Tieto neustále hladil a venoval sa im ako dieťa hračkám. Často ich umýval vlastnou krvou a ukladal do jaskynných priestorov, kde pri ohni tančil rôzne extatické tance. Pri tanci sa v jaskyni mihali rôzne ploché tiene. Prizerajúci príslušníci kmeňa mali po týchto obradoch skľudnenú psychiku a dokázali jednoduchým spôsobom myslieť.

Pridaj komentár