Geometrické zákonitosti. Geometrické tvary. Slovné uvažovanie nad geometriou. Bod v nás. Bod mimo nás. Bod v pohybe. Tušenie bodu. Premýšľanie o bode. Súradnice na určenie bodu, kde sa nachádza. Príliš malé neuróny a čo s tým.

Venovať sa tu budem premýšľaniu nad geometriou, rôznymi geometrickými objektmi a zákonitosťami geometrického vnímania objektov v sebe a vo vonkajšom svete.
Bod je objekt, ktorý dokážeme vnímať ako dvojrozmerný, tretí rozmer si domyslíme vo vnútri vlastnej mysle a odhadneme ho. Pokiaľ sa ho pokúsime vnímať vhodnou technikou a technickými prostriedkami ako kamera, tak sme ho schopní vnímať trojrozmerne. Trojrozmerne môžeme bod vnímať aj tak, že sa dvaja ľudia pozerajú na bod z iného uhlu pohľadu a zároveň si odovzdávajú informácie o tvare a veľkosti objektu. Priestorovo možno bod vnímať, pokiaľ sa pohybuje na mieste určitým smerom a robí tak v pravidelných intervaloch.
O geometrickom tvare pri zrakovom vnímaní nemôžeme presne určiť, aký má tvar. Až keď sa bod priblíži do dostatočnej vzdialenosti od oka a prístroja, tak môžeme rozoznať, či bola bodka určitého geometrického tvaru. Teda keď sa bod dostatočne priblíži k oku a prístroju, tak sa už zmení na určitý tvar a už nemáme bod, ale geometrický tvar. Len vtedy, keď sa bod zmení na určitý tvar, možno povedať, aký geometrický tvar. Či je to trojuholníkový, kruhovitý alebo iný tvar.
Bod je vnímateľný iba vtedy, pokiaľ sa nevzdiali za kritickú vzdialenosť od oka a prístroja. Vtedy už nie sme schopní vnímať bod a hovoríme, že bod sa stratil. Mohli by sme ho vnímať, iba ak by sme zmenili vzdialenostné pomery alebo odstránili prekážky, ktoré bránia ďalšiemu pozorovaniu.
Geometrický bod alebo príliš malý objekt možno vnímať aj pomocou sluchu. Zatvoríte si oči a niekto hodí vedľa vašej hlavy veľký kameň a potom úplne maličký kamienok ako fazuľka. Veľký kameň budete počuť a budete odhadovať jeho veľkosť a tvar. Pri menšom kameni budete musieť započuť aspoň aký taký zvuk, aby ste mohli na základe zvukových zmyslov rozlíšiť, či išlo o malý alebo veľký tvar. Tvar, ktorý vám preletel okolo hlavy a zanechal zvuk, je vlastne niečo ako bod. Ten tvar, ktorý nezanechal žiadnu zvukovú stopu, je už menší ako bod.
Bod možno vnímať aj pomocou hmatového zmyslu. Najmenší bod je také zrniečko piesku, ktoré ste schopní vycítiť v ruke alebo na jazyku. Pokiaľ objekt v ruke a na jazyku necítite, už nie je bodom, je príliš malý a zašiel za horizont schopnosti ho vnímať. Každý objekt väčší ako ten najmenší objekt, pri ktorom môžeme vnímať jednoznačne geometrický tvar, už nie je bodom, ale jasne určeným geometrickým bodom.
Ešte tu nastáva problém určenia súradníc, kde sa daný bod nachádza. Nemám na mysli iný geometrický tvar ako bod. Na určenie, kde sa nachádza dotyčný bod, potrebujeme kompas, mapu a výškové body na mape. Konštatujeme, že bod sa nachádza tým a tým smerom, v takej vzdialenosti a v takej výške od hladiny mora.
Keď aplikujeme problém bodu a prílišnej malosti na objekty neurónov v našom mozgu, zisťujeme a zároveň konštatujeme, že neuróny sú pre naše mysle príliš malé a sú za hranicou schopnosti vnímať ich zmyslami. A preto si musíme chtiac či nechtiac pomôcť predstavou vrstiev pavučín a práve sa vyliahnutých malých pavúčikov. Teda reálne vnímanie cez zmysly musí byť upravené na také rozmery, aby sme si to mohli predstaviť. Vďaka lekárskej vede si dnes ezoterici dokážu predstaviť vlastné neuróny a pochopiť ich činnosť napriek tomu, že ich vlastnými zmyslami nedokážu vnímať.

Pridaj komentár