Počítanie, násobenie, delenie, sčítanie a odčítanie. Dve – to je už spočítanie jednej a jednej. Abstraktné myslenie. Hĺbka abstrakcie pri premýšľaní. Jeden znak, dva znaky. Väčšie ako jedna, menšie ako jedna. Nula pred číslom a nula za číslom.

V tomto príspevku sa usilujem ponoriť do matematiky a matematického myslenia hlbšie ako je bežné. Cieľom je pochopiť matematiku mimoriadne intenzívne a neskoršie ju dôsledne aplikovať na duchovnú cestu. Zameral som sa na výraz výpočet a matematické znamienka ako je plus, mínus a rovná sa.

Nebudem sa tu venovať číslam 0,9999…, ale číslam väčším ako jedna celá a všetkým číslam idúcim do nekonečna, pri ktorých beží neustále matematická operácia, ktorá pôvodné číslo neustále zväčšuje. Nekonečný počet je taký počet, ktorý nedokáže ľudská myseľ vypočítať a určiť presným číslom. Je celkom fajn, že aspoň niečo nie je v dosahu matematického výpočtu. Matematický výpočet je schopný postihnúť nekonečnosť iba čiastočne a mení nekonečno na konečný výpočet v danom okamihu. Konečný matematický výpočet obsahuje určitý počet výpočtov. Keď sme použili znamienko plus, tak konečný výpočet obsahuje konečný počet načítaných jednotiek a nekonečný počet načítaných desatinných čísel, ktoré sú menšie ako jedna.

Robíme tu počtársky výkon. Operujeme s číslami. Číslo tu má v zásade dve kvality, jedna kvalita niečo označuje a druhá kvalita hovorí o určitom množstve. Pokiaľ by znak 1 bol mimo matematiku a mimo akýkoľvek pohyb, tak by bol najhlbšou abstrakciou. No bol by k ničomu. Nemožno ho uviesť do pohybu. Uvedenie do pohybu a pridanie ďalšej kvality je už abstrakcia s dvomi kvalitami. Je tu znak 1 a zároveň číslo 1 označujúce určité množstvo.

Teraz sa budem venovať číslam menším ako 1. Teda môžem začať číslom 0,99999… a pokračovať číslom 0,8888… Platí zásada o nekonečnosti malých čísel, ktoré nemožno uchopiť matematickým výpočtom a dopracovať sa k určitému výsledku. Možno uchopiť iba časť nekonečna malých čísel, ktoré je presne ohraničené práve nejakým druhom matematického výpočtu.

Záverom určitá rekapitulácia. Začal som sa venovať pojmu číslo. Definoval som ho ako abstrakciu s dvomi znakmi, teda niečo označuje a vyjadruje určité množstvo niečoho. Čísla som podelil na tie, ktoré majú nulu za sebou a čísla, ktoré majú nulu pred sebou. Tak isto som sa zaoberal číslami dva až deväť. U týchto čísel musíme rešpektovať, že v sebe majú už matematický výpočet, pretože dve je už zjednodušený zápis dvoch jednotiek, ktoré sme spočítali. To isté platí aj pri ďalších číslach väčších ako jedna. Pri číslach menších ako jedna teda od 0,9 tak isto musíme rešpektovať, že je tu sčítaných deväť 0,1.

Zostal nám pojem matematické operácie, ktoré môžeme prevádzať iba s určitou časťou nekonečna čísel, ktoré majú nulu za číslom a tak isto nulu pred číslom. Pri matematickej operácii plus niečo zväčšujeme. Pri matematickej operácii mínus niečo zmenšujeme. Pokiaľ niečo z nekonečna vyčleníme, tak sme od nekonečna niečo konkrétne odčítali.

Pridaj komentár