Venujeme sa výskumu prípadov doslova zázračného vyzdravenia zo závažných zdravotných problémov na hranici života a smrti. Výskum v tejto oblasti realizuje ezoterička pod pseudonymom Her Barónka, ktorá prípady konzultuje so mnou. Robím tiež podobné veštecké výskumy. Tieto prípady skúmala Her Barónka. Úvodný komentár napísal Saša Pueblo.
Skúmali sme prípady závažných chorobných stavov srdca a pľúc. Vybrali sme prípady, pri ktorých sa aktivizoval brušný mozog a riadil liečbu. Často túto liečbu v chorej osobe spúšťali liečitelia, ktorí mali silne aktivizovaný brušný mozog a sami sa liečili cez pudy v brušnom mozgu, ktorý je uložený v stene tenkých a hrubých čriev. Pri týchto prípadoch platilo, že na ozdravenie treba určitý čas a to niekedy pol roka aj rok a niekedy aj viacej. U závažných stavov srdca treba postupovať obzvlášť opatrne a vo voľnom tempe. Celkovo srdce u starších osôb reaguje v organizme na zmeny veľmi intenzívne a treba s touto reakciou počítať.

V zásade vieme, že geriatrický program zdravia stojí na tom, že liečená osoba sa vzdá túžby liečiť sa klasicky u liečiteľov, lekárov a tiež musí zabudnúť na to, aby sa liečila silou vlastnej vôle a chuti. Osoba, ktorá sa lieči cez pudy v brušnom mozgu, musí zveriť v plnom rozsahu liečbu a celkovú starostlivosť brušnému mozgu a nemiešať sa do liečby. Samozrejme, že zostáva stále nutnosť a možnosť kontroly u lekárov a liečiteľov. Ale liečbu riadia výhradne pudy. V akútnom prípade ohrozenia života samozrejme prevezme liečbu lekár.

Inak liečbu v plnom rozsahu riadi brušný mozog a ten schvaľuje, čo budete jesť, aké lieky užívať, aké terapie robiť. Nebude o tom rozhodovať ani liečiteľ, ani lekár a v žiadnom prípade osoba, ktorá sa sama lieči. V prípade liekov od lekárov je nutné vybrať z ponúkaných možností, ktorý liek si dať. Pokiaľ budete konať proti želaniam brušného mozgu, tak to môže devastovať trvalosť a dlhovekosť zdravotného stavu. Áno, je to zvláštne, že neuróny brušného mozgu vedia, čo vám pomôže a čo uškodí. Pokiaľ vás diagnostikujem a určujem, čo a ako sa máte liečiť, nerobím vlastne nič iné ako konzultácie a pohovor s brušným mozgom, čo potrebuje, aby liečby realizoval na základe genetických zmien v bunkách. Tak isto sa musím podriadiť želaniam brušného mozgu a som iba tlmočníkom jeho želaní. To je zásadne iný prístup ako pri klasickej diagnostike a klasickej liečbe. Liečba je zvyčajne veľmi efektná a úspešná tam, kde liečené osoby nezasahujú do toho, čo brušný mozog v tele robí.

V geriatrickom programe máme k dispozícii tri druhy základných pudov a to je pud sebazáchovy, ktorému sa treba neustále vyhrážať samovraždou. Samozrejme iba v predstavách a nie v skutočnosti. Iba tento postoj ho núti, aby sa staral o vaše zdravie. V skutočnosti má na starosti zabrániť vám v predčasnej smrti. No trvalými vyhrážkami ho prinútite, aby sa staral hlavne o vaše zdravie.

Aj pud rozmnožovací možno prinútiť, aby robil to, čo nie je pre neho bežné, aby sa staral, aby ste už viacej neboli ani minimálne chorý. Tak isto tento pud potrebuje byť pod stálymi vyhrážkami, že nebudete sa už rozmnožovať, že sa nebudete starať o deti a potomstvo a ešte niečo horšie. Samozrejme všetko v predstavách a nie v skutočnosti. Takéto vyhrážky trvale donútia tento pud, aby konal v prospech zdravia.

Pud teritoriálny tiež trvalými vyhrážkami, že si odrežete nohy a ruky a už sa viacej nepohnete prinútite k tomu, aby sa začal starať o vaše zdravie a hlavne o mikrobiálnu skladbu v organizme. Uvedomte si intenzívnejšie, že v tele okrem vlastných buniek sú aj bunky mikroorganizmov ako sú baktérie, vírusy, huby, prvoky, kvasinky a napríklad roztoče na povrchu kože. V geriatrickom programe sa dbá o to, aby sme mali v tele nielen nutné potrebné mikroorganizmy, ale aj také, ktoré svojou aktivitou podporujú bezchorobnosť a dlhovekosť. Bohužiaľ, ľudia nemôžu vnímať tento mikrosvet a neuvedomujú si významnosť toho, čo v nás žije.

Celkovo má geriatrický program tri pudy a teda tri hlavné línie liečby, dlhovekosti a uzdravenia. Pud sebazáchovy modifikuje blanovité bunky v tele a ovplyvňuje cez tieto bunky iné bunky. Začína sa vždy týmto programom a až po určitom čase sa prechádza na druhý geriatrický program a to je pud sexuálny, ktorý modifikuje chrupavkovité bunky a vytvára jedinečné bunky, ktoré sa pridávajú k bunkám v tele a vplývajú na nich nepriamo a to biochemickými látkami.

Po tomto programe možno nastúpiť tretí nosný program a to je pud teritoriálny. Ten modifikuje bunky okostice a stará sa o jedinečnú mikroflóru v tele, ktorá má liečivé účinky na organizmus.

Na tieto tri nosné geriatrické programy nadväzuje niekoľko menších programov zdravia a to je program dlhovekosti buniek, teda ich vyššia životnosť ako je bežné. V tomto prípade ide o klasiku umývania sa jadrovým mydlom podľa pokynov pudov. Postupne sa v bunkách tela vytvára fenomén väčšej trvanlivosti a delenie nových buniek nie je také intenzívne. Zmyslom je šetriť si tvorbu buniek na obdobie hlbokej staroby.

Potom je tu ďalší podporný program a to je program stravovania sa cez kožu tela. Znovu pod kontrolou pudov v brušnom mozgu. Oni určujú, aká strava pôjde cez kožu dovnútra tela. Väčšina jedincov bežiacich na pudoch takýto program prirodzene realizuje.

Potom je tu program prevencie chrípkových ochorení a ten stojí na tom, že pokiaľ v okolí začínajú ľudia chorľavieť, tak osoba geriatricky sa liečiaca sa kontaktuje so svojimi pudmi a preventívne sa pripraví na chrípkové ochorenie. Funguje to báječne a viacerí už v rámci geriatrického programu nepoznajú, čo je to ochorieť na chrípku.

Potom tu musí byť extrémne pozorný program voči obličkám. Tu vieme, že pokiaľ sa obličky poškodia, tak ich nedokáže žiadny pud dať do poriadku. Preto obličky musia byť trvalo v pozornosti liečiacej sa osoby.

Potom je program vytvorenia centra pre geriatrickú liečbu a to v šedej kôre veľkého mozgu. Používa sa technika jaskynných obrázkov a systém neposlušného dieťaťa, ktoré ignoruje rodičov a je pripravené im ubližovať až zabiť. Znovu samozrejme v predstavách a nie v skutočnosti. Je to program, ktorý dovoľuje pozmeniť návyky liečiť sa ľudsky na program „nestarám sa o to a lieči ma brušný mozog“.

Potom je tu ešte podrobnejší program a to je program rezonujúcich hlasiviek, kmitajúcich prstov rúk. Dovoľuje preniknúť na rovinu vnútorných orgánikov buniek a prinútiť pudy, aby vnútro každej bunky bolo úplne zdravé a vo výbornej kondícii. Treba k tomuto programu kmitania pribrať mozoček, aby ste obsiahli všetky bunky tela.

Ešte by som spomenul špecializovaný program starostlivosti o svaly. V tomto programe sa liečená osoba usiluje starať sa o svoje svaly pomocou posilňovacích cvičení, pri ktorých mikronatrháva svaly. Cvičí sa s činkami, pokiaľ možno izolovane na každý sval s prítomnosťou bolesti. Cvičenie jemne natrháva svaly a tie sa hlavne regenerujú cez mikronatŕhanie, čo je normálny proces regenerácie svalov. Treba upozorniť, že takýto druh cvičenia je spojený s bolesťou počas cvičenia, ale hlavne dva dni po cvičení. Osoba si musí zvyknúť žiť v trvalých mikrobolestiach svalov. Dá sa na to zvyknúť, bolesť nevnímať a čiastočne ju blokovať aj predstavami erotického druhu. Teda prepojiť bolesť s príjemnými erotickými pocitmi.

1.[ 9, 10, D ], VP, Záp. Sibírska nížina, info pole, 75 r. Narodil sa so srdcovou vadou. Zle sa mu zatvárala chlopňa v ľavej srdcovej komore. Kvôli tomu sa celý život musel šetriť, nevykonávať ťažkú fyzickú prácu. Výsledok – telo mľandravé, svaly – atrofia, srdce obrastené tukom. Tučný – skoro 100 kíl. Ledva vládal chodiť, mal čosi ako záduch, ku všetkému sa mu pridružila aj ischemická choroba, vysoký krvný tlak. Pri jednom hodovaní to prehnal, tlak mu náhle vybehol na takmer 250/180, zvýšil sa mu aj cholesterol, dostal najprv mozgovú porážku, neskôr sa mu upchala aj cieva v srdci – vyzerá to ako trombóza /môže byť???/. Po mozgovej porážke bol ochrnutý, takže si nemohol privolať ihneď pomoc. Bol už celý modrý, dusil sa, skoro zomrel, ale napriek tomu, že mal od detstva problémy so srdcom, nezomrel. Najprv ho odviezli do lazaretu – tábora, to, čo bolo najbližšie, dali mu nejakú injekciu, kyslíkovú masku a helikoptérou ho odviezli do okresného mesta. Poskytli mu všetky klasické lieky, infúzie…., len aby ho udržali pri živote. To bolo všetko málo, dostal pľúcnu embóliu, horúčky, blúznenie. Po dlhšom čase sa im podarilo znížiť krvný tlak, tromby sa liekmi rozohnali, aj ochrnutie pomaly ustupovalo. Toto všetko mu poškodilo choré srdce natoľko, že lekári nad ním urobili „kríž“ a poslali ho domov s tým, že je to otázkou času, kedy umrie. Vedel o tom, aj sa s tým poznaním vnútorne vyrovnával. Vďaka tomuto zdĺhavému chorľaveniu výrazne schudol. Matka a manželka sa nechceli zmieriť s jeho smrťou, potajomky ho odviezli do tajgy za miestnou šamankou. Nechcela ho prijať, lebo bol ozaj na umretie, ale na ich naliehanie ho začala liečiť. Dávala na neho kúsky plátna, ktoré natierala masťou pomiešanou s bylinami, tie mu prikladala do oblasti srdca. Potom ho postupne natierala lojom+trus+rozomleté chrústy – všetko veľmi opatrne. Celý čas bol v kľude na čerstvom vzduchu, ležal zabalený na vozíčku a oddychoval. Popíjal čaje /veľmi slabé/ na podporu trávenia /bol taký slabý, že už ledva jedol/. Neskôr, keď sa trochu pozviechal, ho celého masírovala liehovým extraktom + byliny na podporu srdcovej činnosti, niečo aj ako na obnovu srdcového svalu. Masírovala mu s tým hruď v oblasti srdca. Donekonečna ho programovala – vizualizovala ako sa srdce zaceľuje, chlopňa jemne dolieha, srdcové svaly začali ožívať. Mrmlala, brblala, hmkala ako stará bosorka. Robila rituál s Božstvami. Chlapík sa nakoniec pozviechal. Strávil u nej asi 2 roky, ale nakoniec, hoci bol už len polovička chlapa, žil. Počas tohto dlhého liečenia sa v ňom doslova prerobila celá chémia, nabiehajú mu modifikácie všetkých druhov, do srdca putujú dlhé pásy, granátové jabĺčka. Bol to spontánny, nie vedomý proces.

2. [ 15, L ], VP, Austrália, dieťa, 5 r., živé. Siamské dvojčatá, zrastené na chrbte, všetky orgány mali samostatné. Najprv neboli zdravotné problémy, hoci opatrovanie a všetko, čo s tým súvisí, je problémom. Po viacnásobných operáciách sa im podarilo ich oddeliť, ale jedno – slabšie to neprežilo a zomrelo. Mám pocit, že sa napojilo na to živé a nevedelo mu odpustiť svoju smrť. Robilo mu stále zle, strašilo, vystrájalo, takže to živé dieťa „umieralo“ od strachu. Pocit akoby mu ten mŕtvy mačkal srdce a pekelne sa z toho vytešoval,. ..“Chcem, aby si aj ty zomrel a prišiel za mnou, my sme dvojičky, patríme k sebe, musíme byť stále spolu,…“. Živý bol z toho všetkého vydesený, mal čudné záchvaty – raz mu búšilo srdce ako bubon, potom ledva tĺklo, potil sa a odpadával, akoby ho „metal zrádnik“. Lekári opäť bezmocní, nič nezaberalo ani utišujúce lieky. Ani odbornými vyšetreniami nezistili nič konkrétne, takže chlapčeka „odpísali“. Rodičia vzali malého k zaklínačovi, ktorý sa zapodieval mágiou, podarilo sa mu odpojiť mŕtve dvojča „presunul“ ho do nejakého starca, ktorý ho prijal ako svojho strateného syna. Živý chlapček ostal u šamana, kým sa nepozviechal. Dával mu piť ukľudňujúce nápoje ako jemné narkotiká na úpravu psychiky a srdca / ochorenie bolo psychického rázu/, potieral ho hojivými mastičkami, balil do jemnej kožušinky, sem-tam mu kvapol slabučký extrakt hadieho jedu v liehu do vody a tým ho masíroval. Procedúry boli veľmi jemné, ale účinné. Záchvaty zmizli, srdce funguje na jednotku, chlapček je opäť normálny, čulý, veselý.

3. [ 4, 5, M ], VP, Afrika, 70 r. dedo, živý. Na svoj vek zdravie primerané, stredne urastený, nie obézny. Sem tam banálne ochorenia, zranenia. Asi v 50 r. spadol, narazil hruďou na nejaký balvan. Poranil si srdcový sval, mal aj zástavu srdca, kómatické stavy, výpotky srdca, zápal srdcového svalu a arytmiu srdca. Bol dlho v nemocnici, kým sa stav nestabilizoval. Dlhšiu dobu žil relatívne bez problémov, až raz opäť nešťastný úraz – pád zo stromu alebo strechy, akoby spadol zo strechy cez strom na zem a to mu zachránilo život, že sa nezabil. Srdce dostalo poriadny úder a prestalo fungovať. Našťastie bol ktosi nablízku, vzkriesil ho masážou, umelým dýchaním, priam ho tĺkol do hrude. Chlapík sa z toho opäť dostal, ale asi bol nejaký hazardér, lebo si vôbec nedával na seba pozor, prechladol, dostal vysoké horúčky, blúznil a jeho choré srdce opäť dostalo zabrať. Po vyliečení sa nakoniec spamätal a nakoľko mal so srdcom vážne problémy – nič nevládal, ledva sa hýbal, ihneď bol zoslabnutý – vyhľadal starého kamaráta – liečiteľa. Okrem kľudu a pokoja najprv nerobil nič. Potom, aby sa zotavil, zosilnel, aj pribral, dostával aj vnútorne, aj vo forme zábalov rôzne byliny, medovinu, propolis, včeliu kašičku a peľ z ovocných stromov. Zase mi nabiehajú rôzne modifikácie jemné a liečivé, akoby tukový orgán prebral dozor a veľmi šetrne dodával do jednotlivých orgánov, vrátane srdca všetky potrebné látky. Ide o spontánny liečebný proces.

4. [ 13, 14, K ], ZP, Južná Amerika, 58 r., živý. Baník, pracoval so vzácnymi nerastami, neskôr v kameňolome. Fyzicky veľmi preťažovaný, zaprášené pľúca, vychádza mi aj pneumotorax, zväčšené /pľúcne/ srdce, záduch. Raz veľmi prechladol, zmokol, dostal aj zápal pľúc, vysoké horúčky, srdce mu začalo vynechávať, najprv klasika – nemocnica, lieky, pokoj, kľud, zotavenie, ale následky – jazvy v srdci, zrasty na pľúcach. Pri ďalšom ochorení – mal týfus, opäť vysoké teploty, srdce sa „prehrialo“, arytmia. Horúčky zmizli, ale chlapík vyzeral na umretie, takže ho poslali pekne domov. Tu sa o neho starali skôr ako o čoskoro mŕtveho, čiže hala-bala. To ho tak naštvalo /pre nemocnicu aj pre rodinu je mŕtvy/, že si zavolal jedného veľmi dobrého známeho, ktorý sa vyznal v ľudovom liečiteľstve. Sľúbil mu slušný honorár, ak ho vylieči, lebo sa mu ešte nechcelo zomrieť. Nabieha mi obraz jaskyne, kvaple, hlina, trus, chlapík zabalený v deke, ponatieraný všetkým možným. Liečiteľ mu prikázal, aby sa modlil od rána do večera, ale naozaj, lebo nemá ináč žiadnu šancu a on tiež môže robiť zázraky iba s jeho pomocou. Chlapík nabral obrovskú guráž žiť a s absolútnym presvedčením si drmolil svoje modlitby, /nebol veriaci/, vzýval MATIČKU ZEM, VODU A VZDUCH /živly/, aby mu pomáhali. Ako baníkovi mu bola táto komunikácia blízka. Jeho zdravotný stav sa rapídne zlepšil, bežia pekne modifikácie, orgány sa nalievajú, liečebný proces ako vyšitý. Chlapík sa z toho dostal a žije. Búcha sa do hrude „Pozri sa, som živý“…

5. [ 10, 11, E ], ZP, Severná Amerika, infopole 58-60 r. Vedec, ustavične zavalený prácou, si zanedbával svoje zdravie, nevenoval pozornosť ani varovným signálom z vyčerpanosti, kým nedostal srdcový infarkt. Pobudol v nemocnici predpísanú dobu, niečo doma a davaj opäť do práce od vidíš do nevidíš. Výsledok – ďalší, ešte ťažší infarkt, ktorý ho trochu vystrašil. Ale opäť sa vrhol do práce. To už začal mať vážne problémy so srdcom. Trochu pribrzdil, ale srdce opäť zlyhalo. Nakoniec ho operovali, ale strojček mu nedali, že sa to neoplatí. Milý vedec vorkoholik, zoslabnutý, polomŕtvy bol prepustený do domácej „doliečby“. Vedel, že je zle, ale nechcelo sa mu umrieť. Nakoľko klasická medicína vyčerpala všetky možnosti, požiadal priateľa, ktorý sa venoval alternatívnemu liečiteľstvu, aby mu pomohol. Ten si tiež nerobil veľké ilúzie, povedal mu, že urobí všetko, čo je v jeho silách, ale musí spolupracovať. Vedec už celkom krotký /pripadá mi ako malé decko, ktoré verí na zázraky a priateľ je PÁN BOH/, sa úplne podriadil a všetky procedúry absolvoval skutočne ako malý dôverčivý chlapec /pomaly vidím aj cumeľ/. Natoľko mu dôveroval a chcel žiť, že ani sekundu nepochyboval. Tento liečiteľ mal bližšie k ruským metódam. Stále mi nabiehajú rôzne variácie – vodka+byliny+maceráty=obklady, na celé telo, po kvapkách aj piť, niečo na posilnenie svalstva /srdca/, ľadové obklady opäť v okolí srdca, potom šľahanie metličkami+miestne obklady z ľadu, E vitamín, droždie, natierať aj pojedať, postupne pridával klíčky zo pšenice, prosa aj zvonka aj zvnútra. Vedec bol absolútne kľudný, polihoval, oddychoval, neskôr na vozíčku pobyt na vzduchu a slabšom slnku. Tieto procedúry mu veľmi prospievali, opäť modifikácie, síce pomalé, slabé, ale plynulé a hlavne liečivé. Pozviechal sa, hoci bol zbytok života poslabší, žil a vychutnával si každučičký okamih. Zomrel prirodzene, nie na srdce, zaspal. Hoci mal okolo 60 rokov, vďaka svojmu hazardérstvu mal 100 rokov.

6. [ J, 6 ], VP, Afrika, infopole, 79 r., muž, /žil v Európe/. Narodil sa s vadou pľúc, zrasty, zmenšené, nevyvinuté, embryonálna porucha. Matka v tehotenstve prekonala zápal pľúc s vysokými horúčkami, zanechalo to stopy na vývoji. Jej zápal pľúc nesúvisí s vadou dotyčného, je to iba zhoda okolností, že sa práve vtedy vyvíjali pľúca. Geneticky zoslabnutá činnosť, výkon – kapacita na 70 – 75 %. Tvorba liečivých látok z tukového orgánu minimálna asi 5 – 10 látok. Napriek neduživému stavu sa snažil zlepšiť kapacitu pľúc cvičením, špeciálne zameraným na zväčšenie objemu, venoval sa ľahkému športu pre rehabilitačné účely – plávanie, rýchla chôdza, primerane zdravotným možnostiam. Užíval rôzne výluhy rastlín v liehu, aj orálne, aj formou masáží v oblasti hrude, konkrétne na ľavej strane. Tam boli výraznejšie zrasty. Bol prírodný človek, veril svojim inštinktom, radil sa aj so svojím BOŽSTVOM, my by sme ho nazvali pud sebazáchovy, ale on to tak nevnímal. Tvorba prerušovaných pásov, granátových jabĺčok, dlhých pásov sa pomaly zvyšovala, ale jemne, opatrne. Kapacita pľúc sa zväčšila asi o 10 %. Prestal byť opatrný, prechladol pri dlhšom behu /zmokol a nemohol sa nikam schovať/. Nastali problémy, zápal /slabý/ pľúc mu zanechal ďalšie zjazvenie, začal sa pri miernej záťaži dusiť – nedostatok kyslíka. Nabieha mi obrázok jaskyne, sem sa uchýlil, aby sa vystrábil alebo zomrel. Bol bližšie ku smrti, pri dýchaní modravel – zanedbal konzultácie s BOŽSTVOM – v čase krízy jednoducho na to kašľal. Po umiestnení v jaskyni si uvedomil ako sa mu zatiaľ darilo, kým komunikoval, natieral sa …., opäť naštartoval a doslova si povedal Hop alebo trop. Silná viera, komunikácia s pudom sebazáchovy, obklady, inhalácie z ihličia, kľud, pokoj, dym z borovicových haluzí – jemne kadili, cítim výrazne živicu – mu pomohla, dostal sa z toho, ale trvalo to vyše roka. Tukový orgán opatrne dodával potrebnú chémiu, nabehli hviezdičky, prerušované pásy, trojuholníky, špirály. Zbytok života relatívne bez pľúcnych problémov, kapacita na 80 %. Zomrel na nešťastný pád. V lese padol do pasce na dravú zver a celý sa dolámal.

7. [ L, 12 ], ZP, Južná Amerika, živý 65 r., Teraz lesný robotník. V detstve bežné prechladnutia, zlomenina nohy, neskôr hornej končatiny a rebra. V dospelosti prechladol, dostal silnú chrípku, zanedbal, prechodil, imunita minimálna, neskôr vďaka zoslabnutiu dostal vysoké horúčky /malária/, z toho silný infekčný zápal pľúc. Dlho ho nevedeli vyliečiť, doslova ho premiestňovali z nemocnice do nemocnice, nevedeli, čo s ním. Žiadne antibiotiká nezaberali, horúčky ustavične behali hore-dole 37,3 – 38,1. Bezdôvodne. Nakoniec celý zúrivý odišiel na reverz, vybral sa za jedným šarlatánom, ktorého doslova donútil, aby s ním niečo urobil. Ten ho vzal k sebe do „doupětě“, to nebola klasická jaskyňa, ale skôr brloh po nejakej zverine. Najprv ho zabalil do kukuričných listov, natrel na neho hlinu zmiešanú s močom a výkalmi /zvieracími/. Nechal ho v tom zábale asi týždeň, vždy ho natrel, keď to vyschlo. Nakoniec vyzeral ako múmia. Liečil ho aj vnútorne, čaj z lesných plodov, pomiešaný s kúskami citrusov, medu, 10 kvapiek 60 % alkoholu, sem – tam placka zase z kukurice. Horúčky zmizli, ale chlapík bol vychudnutý, zoslabnutý. Liečiteľ ho začal natierať kúskami surového mäsa, vyzerá to na divinu. Aj prikladal na neho na pľúca striedavo obklady z masti, loja + nejaké byliny, vonia to ako mäta, ale je to iná bylina. Postupne sa zotavil, polihoval pod veľkým stromom /výrazne vonia suché ihličie/, opäť pokoj, kľud, povzbudzujúci čaj. V noci zabalený v kukuričnom „úbore“. Počas liečby nastala modifikácia – dlhé a prerušované pásy, palcáky, dlaňovky, hviezdičky – pomalá a plynulá. Bol v prepade asi – 10 000, teraz sa mu napravila tvorba na 5 000 – 6 000. Hnedý tuk OK. / Nemá žiadne pozostatky z dvojčat/.

8. [ F, 10], ZP, Severná Amerika, žena, živá, 58 r. Momentálne čulá, vitálna, plná optimizmu, elánu. Vyzerá ako tlmočníčka – sprievodkyňa turistov. Má peknú tvorbu tukových jednotiek 25 000, možno už aj viac – trojuholníky, špirály, prerušované pásy, dlaňovky, palcáky, granátové jabĺčka. Narodila sa ináč sa to nedá nazvať iba ako riedke pľúca. Je to porucha genetického pôvodu /z matkinej strany babka mala tiež niečo podobné a aj na to ako mladá zomrela./ Táto si dávala veľký pozor na každé banálne prechladnutie, bola ako hypochonder, nikam nechodila, kde bola viróza, preventívne si dávala rôzne bylinkové kúry na podporu imunity. Celkom sa jej darilo, ale spadla, zlomila si škaredo nohu, komplikovaná fraktúra /3x zlomené/. Ostala pripútaná na lôžko dlho bez pohybu, dostala zápal pľúc, horúčky, blúznenie, komplikácie zo zranenia, nejaká infekcia pri operácii, vyzerá to aj na traumatickú horúčku. Vďaka antibiotikám sa stav stabilizoval, začala aj opatrne chodiť, ale sa šmykla a nešikovne spadla, zlomila si rebro, to jej prepichlo tie slabé pľúca, skoro zomrela. Opäť liečby, veľmi dlhý pobyt v nemocnici, takmer v poriadku, už mala ísť domov, dostala spontánny pneumotorax. Tak toto už bol pre jej zoslabnutý organizmus tvrdý zásah. Lekári ju doslova pozašívali a celí vytešení ju okamžite poslali domov na doliečenie /skôr umretie/. Pani vedela o čo ide, rozhodla sa zabojovať. Ako hypochonder perfektne ovládala ako funguje telo, aká je dôležitá psychika, cítim ju, že sa začala riadiť brušným mozgom. Totálne sa podriadila pudu sebazáchovy, jedla, pila iba po schválení, dávala si na seba najprv krémy, masti s liečivými bylinami, olejčeky, kúpele, máčala sa takmer denne, natierala sa aj liehovými extraktmi + mentolové extrakty z nejakej cudzokrajnej rastliny. Tukový orgán začal produkovať všetky modifikácie – hviezdičky, prerušované pásy, špirály, E-čka, dokonca akoby sa tvorili aj sexuálne energie, ktoré jej podporili razantne tvorbu potrebnej chémie. Dostala sa z toho a ako správna žena sa išla zlomyseľne ukázať lekárom, ktorí skoro skolabovali, keď sa zjavila čulá a vitálna. Guráž, pevná viera, presvedčenie, absolútne podriadenie sa pudu sebazáchovy.

9. [ I, 10 ], VP, mys pri Cejlóne, 600 km nad morom, pulzujúce infopole, 75 r. muž. Prežil koncentračný tábor najprv v západnom Nemecku – odtiaľ transport do Oswienčimu. Mal 20 rokov a ako Žida ho transportovali do lágrov v Nemecku. Tvrdý režim, nedostatok jedla, bitky, týrania, dokonca na ňom robili aj nejaké chemické pokusy. Bol plný nenávisti a pomsty, tvrdý a hlavatý, rozhodnutý za každú cenu prežiť. Neskôr ho odvliekli do Oswienčimu, kde ho ako rebela doslova prenasledovali, ale rafinovane, aby nezomrel. Hnus. Dokonca ho asi dvakrát odvliekli aj do krematória a potom ho opäť poslali do tábora. Fyzicky by bol podľahol, ale bol tak strašne psychicky odolný, že sa mu vždy podarilo dať sa dokopy. Spoluväzni ho potajomky ošetrovali a kŕmili, aby nezomrel. Istým spôsobom ho uctievali ako nejakého Mesiáša, obdivovali ho kvôli nezlomiteľnosti. Prežil všetky útrapy fyzicky zdevastovaný, kosť a koža /vnútorne bol ako jogín – fakír, či autista???/. Tukový orgán – hlboký prepad – 10 000 látok. To je zázrak, že to prežil. Cítim úžasnú vôľu na hrane, čo ho držala. Mal šťastie, lebo došli Rusi a pár „živých mŕtvol“ sa im podarilo zachrániť. Chlapík totálne fyzicky zničený, ľadviny, pľúca, pečeň, srdce – hotová ruina. Podarilo sa mu nakontaktovať sa na židovskú obec, istý rabín sa ho ujal a opäť ako o Mesiáša sa všetci vzorne starali. Pomaly sa pozviechal, ostal síce vychudnutý, ale fyzicky lepšie. Kašľal, v lágri dostal TBC, poslali ho k moru, liečili ho, starali sa o neho. Skončil v Palestíne ako vážený a dobre situovaný človek. Vďaka peniazom – získal späť všetky pôvodné privilégiá, včetne vojnového vyrovnania, si mohol dovoliť sanatórne liečenie. Ako správny Žid nestálo ho to takmer nič, transakcia – transakcia. TBC antibiotikami stabilizovali, ale naďalej mal s pľúcami dosť vážne problémy. Vyhľadal istého, my by sme ho nazvali mastičkárom – neviem pomenovať. Ten ho vzal k sebe na odľahlé miesto, vyzerá to ako svätyňa, kultové miesto, silné pôsobenie aj magnetické aj magické. Robili spolu rituály, ale zaujímavé, že skôr akoby vzývali Alaha. V podstate sa venoval duchovnej psychohygiene, veľa meditoval, určite poznal likvidáciu negatívnych emócií, energií cez umierajúcich, komunikoval so svojím BOHOM???, ktorý ho celý čas ochraňoval. Tukový orgán vytváral modifikácie príjemných liečivých látok, ktoré sa veľmi jemne dostávali do všetkých orgánov, buniek. Postupne tvorba asi 10 000 – 15 000 látok – granátové jabĺčka, prerušované pásy, špirály, cítim aj jemné a príjemné sexuálne energie. V tomto odlúčení prežil asi 2 – 3 roky. Psychika aj fyzické problémy OK. Zomrel viac menej ako „unavený životom“, zaspal. Keď si ho ešte raz prezerám, vyzerá, že dostal do vienka genetický potenciál delenia buniek asi 3 – 4 krát väčší, v kríze všetko zablokované, minimálna tvorba, v čase liečenia štartuje a doháňa.

10. [ L, 14 ], VP, Austrália, infopole, 53 r., pravek. Žil v Strednej Ázii /terajšie pomenovanie/. Pudy teritoriálne, sebazáchovy, rozmnožovací. Na tie pomery vyspelejší ako ostatní súkmeňovci. Lovil zver skôr lsťou, tak toto neviem pomenovať, nie je to haluz? Akoby prvý chytal do jám, mal primitívne pracovné náčinie, ale podarilo sa mu vykopať jamu, zakryť haluzami a tak ich polapiť. Vcelku bol zdravý, vďaka tvrdým podmienkam odolný. Ak sa poranil, intuitívne si buď vylizoval rany, /odpozoroval od divej zvery/ alebo dával na seba rôzne listy, požul, vypľul a natrel. Pri jednom love padol do jamy a napichol sa na nejaký ostrý kameň, skoro si prepichol srdce, schytali to iba pľúca. Vďaka strašnému revu až zavýjaniu ho jeho spolulovci?? – tlupa divochov – vytiahli z jamy. Ale vykašľali sa na neho, čo bolo pre nich prirodzené. Odvliekol sa do lesa a taký prepichnutý našiel akýsi strom, listy požul a také rozmágané napchal do rany, odriapal kôru a po kúskoch poprikladal na hruď, vyzerá to, akoby si dával na rebrá dlahy. Omotal sa lianou, či dlhou trávou, niečo medzi tým a odkväcol. Keď sa prebral z bezvedomia, odplazil sa k ďalšiemu stromu a pil z neho miazgu. Vyzerá to ako kokosové mlieko. Keď sa rana zacelila, istú dobu sa natieral tou pľuvancovou gebuzinou, dostal sa z toho. Mal šťastie, lebo krv z rany vytekala von, neostala vnútri, vďaka tomu prežil. U tohto mám pocit akoby mal v sebe nejaké pozostatky zubov, chlpov, máličko, ale mal. Tvorba buniek, delenie asi dvakrát viac ako bežní ľudia, modifikácie u neho fungovali asi 500 – 1 000. Zomrel asi s takýmto množstvom ako veľmi starý. Mal 53 rokov, ale bol zdravý, ani tie prerazené pľúca ho nezlikvidovali.

Pridaj komentár