Rozdelenie pamäti na operatívnu, dlhodobú, zvukovú, zrakovú, pohybovú, chuťovú, hmatovú, čuchovú. Možno hovoriť aj o pamäti vnútorného fungovania organizmu. Hovoríme tiež o vhodných vyhľadávačoch spomienok všetkého druhu. Spomenieme si na statické spomienky a pohybové spomienky.

Tam, kde sú neuróny, je možnosť uložiť aj určitý typ spomienok. Nahliadnite do anatomického atlasu a naštudujte si, kde všade sa nachádzajú neuróny. Najviac neurónov pokope sa nachádza v šedej kôre veľkého mozgu. Tu sú uložené nehybné statické spomienky všetkého druhu.

Nenájdete tu žiadny plán uloženia. Mozog z dôvodu bezpečnosti ukladá všetky spomienky chaoticky, kde sa len dá. Každú spomienku navyše rozkúskuje na jednotlivé sekvencie. Pripomína to výrobu animovaného filmu, kde sa každý drobný pohyb rozkreslí osobitne. V mozočku, ktorý je v zadnej časti mozgu, je mozgová šedá kôra, ktorá má na starosti, aby sme vedeli z veľkého mozgu pozbierať jednotlivé sekvencie ako vytvoriť pohyb ako v animovanom filme. Keď je mozoček poškodený, tak blokuje vyberanie obrázkov a zasekáva sa.

Niekedy usporadúva a vyberá obrázky pomaly alebo rýchlo. Keď je vážne poškodený, vyberá do pohybu za sebou aj nezmyselné spomienky. Keď vyberie jeden sexuálny zážitok a zasekne ho, tak je to základ migrény v mozgu. Teda určité nahustenie bioenergie v určitom mieste tela. Mimoriadne veľa informácií o vnútornom fungovaní je uložených aj v brušnom mozgu. Ide o neurónové zhluky v dýchacej trubici, trubici žalúdka, tenkého a hrubého čreva. Ide hlavne o informácie o biochemických pochodoch celého tráviaceho a dýchacieho systému. Teda systému vylučovania a prijímania. Pri prieniku máte pocit, ako keby ste videli steny popísané chemickými vzorcami. V neurónoch miechy máte uložené vzorce správania jednotlivých orgánov. V strednom mozgu máte informácie o hormonálnej činnosti.

V predĺženej mieche informačné schémy o fungovaní fyzikálnych veličín. Predstava o tom, že všetky spomienky z vonkajšieho a vnútorného sveta sú naryhované ako ryhy do kameňa a dreva, sú veľkou naivitou. Pri depresívnych stavoch sa môžu spomienky posunúť a neurónové schémy vyberania spomienok sa môžu vymeniť so spomienkami z veľkého mozgu. Môže prísť k celkovému posunu medzi mozočkom, mozgom, stredným mozgom, miechou a brušným mozgom. Zaznamenané informácie sú skôr jemné mikrobublinky, ktoré sa môžu vcelku pohnať do oblasti iných neurónov. Už som v rámci terapií takéto posuny naprával aj u seba a to vtedy, keď som si zámerne vyvolal depresívne stavy a snažil som sa z depresie vyliečiť. Toľko o pamäti, ako nebolo ešte písané. Takto to môže precítiť iba meditujúca osoba.

Na to, aby sme do pamäti zapísali všetko, čo prežívame, potrebujeme mať v perfektnom zdravotnom stave všetky zmysly a vnútorné senzory diania v neurónoch. Mám na mysli zrak, čuch, chuť, hmat, povrch tela na vnímanie pohybu a sluch. Ku konkrétnym zmyslom sú priradené konkrétne časti v strednom mozgu a vo veľkom mozgu. Nie je problém naštudovať. Keď je tu všetko v poriadku, tak do mozgu sa zapíšu všetky informácie či chceme, alebo nechceme, pokiaľ vedome zmysly neblokujeme.

Všetky spomienky od raného detstva sú uložené v pamäti. No nie vždy sa k nim môžeme dostať. To, čo u nás zlyháva, to je vyhľadávač spomienok rôzneho druhu. A tu nastáva rozpor medzi tvrdeniami, že informácie sa z mozgu strácajú, alebo sa pozmenili. S tým sa nedá súhlasiť. Problém je v dobre nastaviteľnom vyhľadávači, ktorý treba neustále opravovať a vylepšovať. Každý vyhľadávač má fungovať tak, aby neskresľoval spomienky, aby ich vyberal štandardne, aby si spomínal v časových úsekoch, aby vyhľadával spomienky čo najdetailnejšie. Všetko to chce cvik a schopnosť neustále vyhľadávač spomienok opravovať a prispôsobovať veku. Nie na zahodenie je aj schopnosť kombinovať spomienky do určitých nerealistických kombinácií. To už hovoríme o vyhľadávači spomienok, ktorý je ochotný prijať zmenu a vymýšľať nové mimo zabehaných zvyklostí.

Pridaj komentár