Na jednom spoločnom meditačnom stretnutí sa rozpútala voľná debata o tom, či Boh je, alebo nie je. Spravidla sa takáto debata končí tak aj tak. Tentoraz som do toho zasiahol a začal túto tému nezaujate komentovať. Otázka či Boh je alebo nie je, nemá zmysel. Pre toho, kto verí a túži Boh je. Pre toho, kto neverí a netúži Boh nie je a keď je, tak iba cez toho, čo verí a túži po Bohu. V náboženských systémoch je základom viera v niečo bez toho, aby ste to museli nejakým spôsobom skúmať alebo nebodaj dokazovať. Idealizmus a viera v Boha sú základňa túžby po ľudskej dokonalosti. Veriaca obec túži vo svojom živote naplniť ideu absolútneho dobra. Teda napríklad v živote pomáhať každému bez výhrady. Potreba nezištného pomáhania sa stáva životným cieľom. Tu sa vytvára dokonalý vzor absolútneho dobra a to je Boh. Ten, kto sa v tejto idey dobra dostal najďalej, je Ježiš Kristus. Za ním nasledujú ľudia vyhlásení za svätých a potom tí ostatní. Inou ideou je idea lásky, tak typická pre hinduistické náboženstvo. Tu je absolútny vzor Šiva a Šakty. Pre kresťanstvo je najtypickejšia idea utrpenie za celé ľudstvo reprezentovaná Ježišom a Máriou. Sú však aj negatívne idey, ako idea konať v živote čo najväčšie zlo. Možno vás to pobúri, ale aj takéto idey sa vyznávajú. Tu nie je ideál všetkých ideálov Boh, ale Diabol. Islam je typický zástanca konania zla. Už v dávnych dobách uctievali Bieleho Boha a Čierneho Boha. Aj pre idey zla má ľudstvo svoje negatívne vzory a to hlavne vo vojenskej histórii.

Pridaj komentár