Znovu sa vraciam k úvahe nad základnými pravidlami v praxi ezoterika. Je zaujímavé sledovať, ako tieto pravidlá dodržujú alebo porušujú jednotliví meditujúci. Tak isto je poučné sledovať tieto pravidlá aj vo vlastnej ezoterickej praxi. Už je menej zábavné sledovať alebo analyzovať stavy radikálnych porušovaní základných pravidiel, končiacich často stratou vlastnej duchovnej cesty. Prvým pravidlom pri ezoterickej praxi je zásada, že čím ďalej zájdem v duchovnom raste do svojho vnútorného sveta, tým intenzívnejšia musí byť snaha zájsť ďalej aj v poznávaní vonkajšieho sveta. Teda v praxi to znamená, že keď vnútorný vývoj prinesie so sebou mimoriadne schopnosti ako je veštectvo, telepatia a liečiteľstvo, tak ich treba aplikovať do vonkajšieho sveta a takto tieto fenomény dostať pod kontrolu a trvale ich zdokonaľovať. Z praxe iných ezoterikov je známe konštatovanie, že mimoriadne schopnosti sú nutným zlom duchovného rastu. Do prvých dvoch pravidiel možno zahrnúť aj ochotu chápať svoju duchovnú cestu aj z hľadiska rozumového. Teda venovať sa neustále štúdiu medicíny, psychológie, psychiatrie a sexuológie. Takéto štúdium umožňuje kontrolovať prejavy duchovnej cesty. Ja osobne sa pri dodržiavaní tohto prvého pravidla o rovnováhu snažím a keď nastane prílišný stav nerovnováhy medzi vonkajším a vnútorným svetom, snažím sa dosiahnuť rovnováhu. V tomto štádiu som to prehnal s vonkajším svetom. Vnútorná cesta je príliš pod kontrolou psychológie, psychiatrie a v poslednom čase aj sexuológie. Preto som sa rozhodol robiť aj meditácie, pri ktorých nebudem uplatňovať zásadu skúmania pomocou technických postupov, psychológie, psychiatrie a sexuológie. Jednoducho si budem značnú časť meditačnej praxe robiť pre radosť. Druhé pravidlo ezoteriky sa dotýka dvoch zložiek vo vnútri človeka a to je ľudský rozmer bytia a zvierací rozmer bytia. Mohol by som povedať, že ľudský rozmer bytia stojí na vývojovo mladších neurónoch a zvieracia psychika stojí na vývojovo starších neurónoch. Tieto staršie, teda zvieracie neuróny sprevádzajú vývojovo mladšie neuróny v celom tele. V mojej praxi ide o dve meditačné línie a to SILVOVU ŠKOLU, ktorej patria vývojovo mladšie neuróny a ČIKUNG ŠKOLU, ktorej patria vývojovo staršie neuróny. Silvova škola sa snaží nácvikom vyšpikovať ľudské schopnosti ako je intuícia, myslenie, logika, schopnosť komunikácie, marketing, sila predstavivosti a ďalšie. Čikung škola sa na druhej strane usiluje o otvorenie zvieracej mysle a nácvik jej fenoménov, ako je návrat v predstavách do lona prírody, liečiteľské schopnosti, prírodný spôsob myslenia, rezonančná myseľ. Aj tu sa snažím zachovávať určitú rovnováhu. Zistil som, že je to nutné a potrebné. Silvova škola ma najlepšie vráti do reálneho vnímania sveta a to pokiaľ možno čo najrealistickejšieho. Takýto prístup má za následok stav depresií. Tak isto mi Silvovka zloží z nosa ružové okuliare. Nič iné, iba realita. Niekedy to riadne drása nervy. Na druhej strane Čikung mi prináša odpútanie od ľudskej civilizácie a mysliaceho mechanizmu. Úžasné ticho a zvieracia letargia. Môžem hovoriť o návrate do raja. V žiadnom prípade tu nemám na mysli výrobcu jogurtov. Ďalšie pravidlo je pravidlo bioenergetické a to hovorí o dvoch protipóloch: veštecké výkony a Reiki výkony. Ide tu o rovnováhu dvoch stavov a to nízkych vešteckých energií a vysokých energií napríklad Reiki systému. Ja osobne som mal väčší potenciál nízkych energií a trpel som nedostatkom silne vysokých energií. Postupne túto disharmóniu napravujem. Platí zásada, že čím kvalitnejšie veštecké výkony, tým ešte kvalitnejšie Reiki výkony. V praxi ovšem nemožno dosiahnuť úplnú a trvalú rovnováhu. Neustále sa to pohybuje. Je rozumné nepripúšťať vznik extrémnych rozdielov. Tieto extrémne rozdiely sa môžu vypomstiť na zdravotnom stave a spomaliť vlastnú duchovnú cestu. Aj tu platí zásada ponáhľaj sa pomaly a občas sa zastav a zamysli sa nad časom minulým.

Pridaj komentár