Reďkovka

Niekoľko druhov reďkoviek som si dávnejšie pestoval vo svojej záhradke. Jarnú reďkovku s chuťou pojedáme na chlebíku, tiež ju pridávame do rôznych šalátov, či už čisto zeleninových, alebo kombinovaných so šunkou, syrom a uvarenými vajíčkami. Čiernu veľkú reďkovku – reďkev zo záhrady sme ukladali na zimu do kamennej pivnice. Počas zimy som ju konzumoval nakrájanú na tenké plátky a dobre nasolenú. Takto som si liečil svoj večne boľavý žlčník človeka, ktorý sa rád prejedá a tiež sa rád rozčuľuje nad blbosťou iných ľudí. Dnes ma už reďkovka vyliečila a rozčuľujem sa iba nad tým, že sa rozčuľujem. Raz som si čiernu reďkovku dokonca odšťavil na elektrickom odšťavovači. Poviem vám napriek tomu, že som ju pil po dúškoch, bola z nej v žalúdku pekelná horúčava. Aby som bol múdrejší, niečo som si o reďkovkách naštudoval:
Reďkovky obsahujú sírne zložky, ktoré pomáhajú chrániť pred niektorými druhmi rakoviny. Sú aj užitočným zdrojom vitamínu C, nevyhnutným na tvorbu kolagénu, ktorý je podmienkou na udržanie hebkého stavu pokožky, kostí, chrupaviek, zubov a ďasien, hojenie rán a popálenín. Pre nízky obsah tukov a kalórií sú populárne u ľudí, ktorí si chcú znížiť hmotnosť, treba ich však jesť s mierou. V starom Egypte sa reďkovky pestovali vo veľkom na dvore faraónov. Poznáme viacero druhov odlišujúcich sa veľkosťou, farbou, tvarom; môžu byť červené, červeno-biele, biele a čierne.

Cibuľa

Ako sa hovorí, od cibule človek vonia do dostatočnej vzdialenosti a vždy odoženie akékoľvek nepríjemné stvorenie. Cibuľka chutí najlepšie mladučká a pekne štíhla. Skúšal som si do kyslého nálevu zavariť aj jednoročnú cibuľu vypestovanú zo semena. Je to labužnícka pochutina. Cibuľka je dobrá aj nakladaná v uhorkách. Horšie je to so starou cibuľou, ktorú keď krájate na kocky, tak žalostne plačete, aká bola krásna za mlada. Výborne mi chutí nakrájaná na plátky spolu s nakrájanými zemiakmi uvarenými v šupke. Tieto delikatesy sú uložené v sladkokyslom náleve. V neskorej zime si vyberám cibuľu, ktorá už začína klíčiť. Tieto krátke, ale o to chutnejšie cíbiky si dávam na chleba s maslom. Pil som aj čaj z cibuľových hnedých šúp. Čaju dodávajú príjemnú korenistú chuť. Spomínam si, že moja babka liečila zapálené uši zohriatymi plátkami cibule, ktoré mi v plátenej vreckovke priložila na ucho. No a na záver zase trochu múdrosti:
Cibuľa sa odjakživa uctievala ako prírodný všeliek. Patrí do rovnakej čeľade ako cesnak – ľaliovité. Konzumovanie surovej cibule môže pomôcť znížiť hladinu cholesterolu. Tvrdí sa, že cibuľa chráni krv pred škodlivými účinkami mastných jedál (preto sa zvyčajne je slaninka s cibuľkou). V cibuli je látka, ktorá pomáha znižovať zrážanlivosť krvi a môže zvýšiť jej prúdenie, čím sa zrazeniny ľahšie odstraňujú. Všeobecne sa verí, že zlúčeniny síry v cibuli môžu zabrániť rastu rakovinových buniek. Varená cibuľa sa v tradičnej medicíne používala na liečenie katarov a tiež proti zápche. Mladá cibuľka na jar je pochúťkou na chlieb, prvou pomocou na poštípané miesto od hmyzu.

Hlávkový šalát

Krásne zelená lahôdka z jarnej záhrady, z ktorej by každý chcel iba ten žltkasto lahodný prostriedok. Vždy som sa tešil, keď som ho získal a ako deti sme sa dokonca párkrát o túto lahôdku pobili. Šalát mám rád vo všetkých podobách a polohách na mojom tanieri. Jedine ho neznášam v kyslej polievke, ktorú tak milovala moja babka. Pri tom hovorievala: „Vieš synu, vojna nás všeličomu naučila“. No najradšej mám hlávkový šalát nakrájaný na tenké prúžky s majonézou a ostatnou, najmä mladou jarnou zeleninou, pikantne ochutený. Niečo o šaláte, čo možno neviete:
Výživná hodnota hlávkového šalátu je pri každom druhu iná a závisí aj od toho, či ide o vnútorné alebo vonkajšie listy. Väčšina listových šalátov je užitočným zdrojom kyseliny listovej, vitamínu dôležitého najmä pre tehotné ženy a ženy, ktoré tehotnosť plánujú. Kyselina listová bráni vzniku niektorých vývojových porúch napr. rázštepu chrbtice. Tmavé vonkajšie listy obsahujú až 50 krát viac karoténu ako svetlejšie listy. Patrí k rastlinám, v ktorých sa zhromažďujú dusičnany. Dva najvýživnejšie druhy šalátovej zeleniny sú špenát a žerucha.
Surový špenát je výborným zdrojom betakaroténu, bohatým zdrojom kyseliny listovej a dobrým zdrojom vitamínu C, žerucha obsahuje aj železo. Žartovne sa vo Francúzsku hovorí, že na šalátovom pohostení sa zúčastňujú povahovo vyhranení jedinci: mudrc, ktorý dá len štipku soli, lakomec málo octu, márnotratník veľa kvalitného oleja, blázon, ktorý šalát jemne ale dôkladne premieša a labužník, ktorý ho skonzumuje.

Pridaj komentár