Je zaujímavé, čo sa dá aplikovať v rámci psychoterapií pri liečbe rakovinových stavov. Cieľom takýchto psychoterapií je, aby pochody v psychike nebránili a neblokovali činnosť imunitného systému ľudského tela. Na prvom mieste je tu snaha ovplyvniť spomienky človeka, ktoré sú uložené v pamäti danej osoby. Osoba si zavrie oči a znovu sa rozpamätáva na všetky momenty svojho života. Môže o nich aj hovoriť. Úsilie smeruje hlavne na negatívne a nepríjemné spomienky, kde daná osoba tieto situácie rozoberá, prestáva sa ich báť, v predstavách odpúšťa tým, ktorý jej ublížili. Je tu snaha o odblokovanie stavov zloby a nenávisti. V situáciách, keď prevládal strach, si dotyčná osoba predstavuje, ako strach premáha a prechádza do agresívnych predstáv. Niekto jej v spomienkach ubližuje a dotyčná osoba sa premáha a agresívne v predstavách zaútočí na objekt, ktorý vyvoláva stav strachu. U spomienok, kde sa daná osoba prepadáva do depresií, si predstavuje, ako depresie pohybom a aktivitou prekonáva. V prípadoch chaotického konania si daná osoba predstavuje stavy ukľudnenia a vyčkávania. Ale to, čo je v tejto fáze terapie rozhodujúce, je aktivovanie spomienok, keď sa danej osobe darilo a bola šťastná. Tieto spomienky aktivizuje a usiluje sa ich zveličovať a preháňať. Doslova z komára treba spraviť slona. Pre dobrý chod imunitného systému je žiaduce čo najviac aktivizovať spomienky na pobyt v prírodnom prostredí. Dotyčná osoba si pokiaľ možno spomína na všetky spomienky z pobytu v prírode a to čo najdetailnejšie. Teda ide o pocity chuťové, zrakové, hmatové, sluchové, čuchové a celotelové. Je vhodné, aby daná osoba všetko preháňala a vytvárala si silný emocionálny kontakt práve s týmto druhom prírodných spomienok. Tieto terapie treba mnohokrát opakovať. Daná osoba sa usiluje tieto predstavy o prírode presúvať aj na ostatné orgány v tele. Osoby, ktoré majú nábeh na aktívnu rakovinu, sa spravidla hnevajú na vonkajší svet a to z rôznych dôvodov. Môže to byť hnev na to, že vonkajší svet danú osobu nechápe, neposlúcha, ubližuje jej. Tieto psychické stavy hnevu, aj keď sú oprávnené, tak zvyčajne spomaľujú alebo blokujú činnosť detskej žľazy v oblasti hrudnej kosti. Danej osobe sa vysvetlí, že s tým musí postupne prestať tak, aby umožnila kvalitnú činnosť lymfocytov v lymfatických uzlinách. V rámci psychoterapií sa dotyčnej osobe vysvetľuje, že to, čo treba dosiahnuť v prvom rade, je výborne fungovanie imunitného systému celého tela v štandartných podmienkach jej života. Teda nie je vhodné, aby daná osoba zostala mimo reálnych skutočností bežných dní. To by vytváralo umelé podmienky a pri návrate do reality by sa stav dobrého fungovania imunitného systému mohol pokaziť. Teda pokiaľ sa dá, tak psychoterapie treba robiť za účasti reálneho života danej osoby. Ďalej sa usilujeme presvedčiť danú osobu, aby nastúpila cestu osobnej zmeny. Napríklad môže začať tým, že postupne zmení stravovacie návyky a do značnej miery prejde na iný typ stravovania, v ktorom bude čo najmenej sladkostí, bravčového a hovädzieho mäsa. Budú prevládať morské produkty, vegetariánska strava a hladovky. Ďalšou snahou psychoterapie je, aby daná osoba aktívne spolupracovala a doslova neustále túžila, aby jej imunitný systém špičkovo pracoval, aby daná osoba bola ochotná spraviť pre výborne fungovanie imunitného systému všetko, čo bude treba, aj keď tieto zmeny budú pre danú osobu nepríjemné a ťažké. Ďalej daná osoba musí pochopiť, že terapie a hlavne psychoterapie majú väčšiu šancu na úspech, keď sa prevádzajú pravidelne a aj po skončení choroby.

Pridaj komentár