U viacerých ľudí som sa stretol so stavmi strachu a neustálych obáv. Nedokázali sa nebáť a neustále museli ustupovať a v žiadnom prípade nedokázali ani slovne na mňa zaútočiť. V takýchto prípadoch sme v určitom vedomom stave spomínali na udalosti, keď sa dotyčný strašne bál a nemal na to žiadny rozumný dôvod. Postupne si spomínal na tieto stavy a predstavoval si, ako sa prestáva báť a vizualizoval si predstavu, že on je práve ten, ktorý bude agresorom a v predstavách sa pokúša slovne, ale aj fyzicky napadať tých, ktorí ho nútia do pasivity a strachu. Keď sme takto prešli tie najhoršie situácie, v ktorých sa bezdôvodne bál, tak to zopakujeme ešte raz, ale teraz už k predstavám vo vnútri mysle musia prísť nahlas vyslovené nadávky toho najhrubšieho zrna. Keď toto zvládneme, tak sa znovu vrátime k spomienkam strachu a dotyčný musí pri týchto predstavách mlátiť jednou silne zovretou rukou do druhej ruky a tiež meniť výzor tváre. Toto je ten ideálny stav, keď terapia ide ako po masle. Odpor dotyčného možno zlomiť aj v jeho záujme uvedením do hypnotického stavu. Do autohypnózy sa môže dotyčný uviesť aj sám. Pozri Silvovu školu. Keď však dotyčná osoba nie je ochotná podstúpiť takúto terapiu, treba použiť iný scenár a to zahájiť naháňanie strachu dotyčnej osoby, dôsledne stupňovať strach a zahnať dotyčnú osobu úplne do rohu hoci aj nepríjemnými urážkami najtvrdšieho zrna. Čaká sa na klasický stav zahnania potkana do rohu a strata strachu, ktorá sa premení na stav agresivity. Zaberie pud sebazáchovy. Dotyčná osoba ma po tejto terapii môže doslova fyzicky napadať alebo slovne urážať. Takúto terapiu si môže pacient spraviť aj sám a to, že si celú noc pozerá kazety, ktoré mu vyvolávajú strach. Prípadne si v noci sadne v tmavej miestnosti a bojí sa. V psychoterapii sa tejto technike hovorí kopni pacienta do medvedej jamy. Horší prípad nastáva vtedy, keď dotyčná osoba má strach ako základ sexuálneho zrušenia. To je už náramne zložitá záležitosť, lebo pri liečbe a vyliečení klienta tento stráca záujem o sex a ťažko to znáša jeho libido. Navyše je to zásah do jeho najväčšieho súkromia. V jednom prípade výchovy matka spravila zlú vec a neustále sledovala a podozrievala svojho syna z ukájania. Takto vznikla vzájomná súvzťažnosť a to strach a sexuálne zrušenie. Zbavením sa strachu môže prísť k poruche sexuálneho vzrušenia a pohlavného vyvrcholenia. Tento prípad vyžaduje prístup sexuológa a najprv preorientovať dotyčného na iný druh sexuálnych predstáv a aktivít. To už je zložité a často nerealizovateľné. Osobnosť dotyčného by sa musela radikálne zmeniť. Lepšie je v tomto prípade udržiavať strach v rozumných mantineloch. Je to schodnejšia cesta.

Pridaj komentár