Po usadení do meditačného kresla som požiadal svoje vnútro o spoločnú meditáciu. Po chvíli čakania sa pre mojimi očami objaví gigantický pavúk o rozmeroch veľkého nákladného auta. Priblížil sa svojím okom čo najbližšie k mojej tvári a ja som začal cez jeho oko prenikať do neznámeho sveta.

Mal som pocit vzduchového tunela, cez ktorý som bol vysávaný na druhý koniec otvoru. Bol som vysávaný sacou silu vzduchu a pohyboval sa dovnútra. Okolo mňa takto putovali telá ďalších ľudí. Ja som sa pohyboval rýchlejšie ako tí ostatní. Nakoniec ma to vymrštilo do väčšieho priestoru, kde sa znovu objavovali väčšie a menšie pavúky. Nechovali sa nepriateľsky, iba tu existovali. Skúšal som sa poobzerať po stenách tejto takpovediac jaskyne.

Bol som zaskočený množstvom drobných pavúčikov na hornej klenbe tejto živej jaskyne z organických buniek. Pomyslel som si, že chcem tou vrstvou pavúčikov preletieť. V tom momente sa na strope organickej jaskyne vytvorila diera a ja som cez túto dieru preletel rovno do hrubej vrstvy pavučín. Tu som videl zachytených veľa iných ľudí. Nechcel som sa do pavučín zamotať a tak som sa zmenšil do malej bodky. V tomto tvare som hravo prelietaval cez pavučiny. Všetko sa náhle zmenilo a ja som sediac v kresle mal pocit, že na mojej fyzickej hlave sedí pekne veľký pavúk. Tento pavúk postupne prenikol cez lebečnú kosť na miesto neurónov veľkého mozgu a tu sa zmenil na množstvo väčších alebo menších pavúkov a pavúčikov. Nastal kľud tela a mysle. Vychutnával som si príjemnú pohodu z vnútornej meditácie.

Pridaj komentár