Na noc som si nachystal časový spínač a motorček z akvária, ktorý sa samočinne spúšťal asi 12 krát za noc. Prvá reakcia nastala asi o 2. hodine v noci. Musel som sa prebrať a rozhýbať sa. Cítil som silné vibrácie v malom mozgu. Bolo to nepríjemné, ale nie bolestivé. Ďalšie hodiny som už poriadne nespal. Počas dňa som sa viackrát prepadol do spánkového stavu s tým, že sa mi bioenergeticky aktivizoval malý mozog. Vedel som z predchádzajúcich meditácií, že je to stav dočasný a všetko to prejde.Začal som sa venovať metódam prognostiky a ich uplatneniam na lepšie odhadovanie a vytyčovanie cieľov malých ezoterických škôl zverejnených na internete. Celkom ma to zaujalo, pri nasadení prognostiky som prišiel na nové nápady. Rozmýšľam, že si znovu naštudujem niektoré štatistické metódy a začnem sa na svet pozerať cez čísla. Až teraz som si uvedomil alebo precítil rozdiel medzi matematikou a štatistikou. Štatistika je akosi viac pre život. Čítam si aj anatómiu človeka, v ktorej autor všetko uvádza v číslach. Napríklad keď hovorí o žalúdku, tak udáva jeho šírku, výšku, hrúbku, hmotnosť. Človek ako keby sa dokázal cez čísla lepšie zmocniť tejto predstavy. Vo večerných hodinách som prevádzal spoločné meditácie so silne hysterickou jogínkou, ktorá dostala za úlohu ovládnuť svoje zhoršujúce sa hysterické záchvaty. Za týždeň všetko perfektne zvládla. Iným to trvalo približne mesiac aj dva. Tu som si uvedomil, že hysterické povahy celý život niečo hrajú a asi málokedy si dokážu na niečo vytvoriť silný stereotyp a vytrvalo niečo cvičiť. Keď sa vrátim k sebe, tiež som si uvedomoval, že som sa neustále za niečím hnal a ťažko som si vytváral na niečo stereotyp vytrvalým cvičením. Dnes som to už zmenil, ale neustále ma ťahá túžba znovu sa kdesi rozbehnúť a nič poriadne nezvládnuť. Hysterická povaha trpí povrchnosťou, aj keď môže byť úspešná. Chcem tvrdo cvičiť a vytvárať silný stereotyp neustálym opakovaním k dokonalosti.

Pridaj komentár