Tento príspevok pojednáva o náhlych a spontánnych stavoch uzdravenia za účasti nekontrolovateľných emócií strachu, hnevu, túžby, nenávisti a radosti z vyzdravenia. V odborných lekárskych kruhoch tieto stavy nazývajú často ako výsledok spontánnej halucinácie, hypnotického alebo sugeratívneho stavu. Skúsme nebyť negatívni a neodmietať takýto názor.
V zásade lekársky a psychiatricky vzdelané osoby môžu mať aj pravdu. Veď tu nejde o to, či uveríme alebo neuveríme. Tu hlavne ide o to, ako môže takýto fenomén fungovať a ako ho pri liečbach využiť a nie odmietnuť. Jeden prípad nečakaného vyzdravenia je založený na technike vizualizovania chorých rakovinových buniek ako čiernych pavúkov a myšlienky chorej osoby ako zberača a lovca týchto pavúkov. Pavúky predstavujú choré bunky a zberateľ pavúkov imunitný systém, ktorý sa aktívne koncentruje do oblasti chorých buniek. Po vyliečení tohto beznádejného prípadu hovorili mnohí o zázraku. Keď sa na to pozrieme z pohľadu Silvovej metódy, ide tu o klasickú techniku mentálnej predstavy choroby a aktivizácie imunitného systému, ktorý v tomto prípade bol akosi zablokovaný a vytrvalá mnohodenná predstava tohto pacienta priniesla novú účinnú aktivitu imunitného systému a tiež uzdravenie. O zázraku netreba hovoriť. Je to štandardná metóda Silvovej školy. Úspech sa dostavil za podmienky, že napríklad neboli kompletne odumreté biele krvinky a lymfatické uzliny. Keby bol imunitný systém totálne poškodený, asi by sa takýto v úvodzovkách zázrak nekonal, alebo uzdravenie by trvalo mnoho rokov. Poznáme aj iné spôsoby uzdravenia, ktoré nie su založené na logickom prinútení organizmu, aby vykonal to, čo si človek želá. Ide o prípady uzdravenia ľudí modlitbami, prosbami a púťou na náboženské miesto. Budeme sa držať predstavy, že tu nešlo o zázrak, ale dobre prevedenú halucináciu, hypnózu a sugesciu v podobe záchrancu uzdravovateľa. No nemôžeme poprieť, že aj takýto typ halucinácie môže liečiť. Keď som na diaľku preveroval prípady spontánneho vyzdravenia a zisťoval som spätne, v akom emocionálnom stave boli dotyčné osoby a čo sa odohrávalo vo vnútri tela, tak som prichádzal na moment, že tieto vyzdravené osoby dosiahli vo svojich emóciách kritické hranice. Išlo spravidla o emócie hnevu, strachu, radosti a smútku. Často sa dá čítať v lekárskych správach, ako môžu emócie či už pozitívne, alebo negatívne ovplyvňovať. Napríklad srdcová porážka, klasický mozgová príhoda a aj pominutie zmyslov. Je dobre známe aj psychológom, čo môžu spraviť s človekom nekontrolovateľné emócie a aké čudesné fenomény sa vtedy dejú v ľudskej psychike. Dievča, ktoré má byť znásilnené, sa dostane do emócie smútku a stavu depresie a smrti. Následne vzniká halucinácia divého a silovo neskrotného zvieraťa, ktoré vstupuje do fyzického tela ženy, ktorá si to vôbec nepamätá a násilníka zabije. Osoba, ktorá má výčitky, že niekoho zabila a nekontrolovateľne sa na seba hnevá a chce sa zasamovraždiť, dokáže mať zvláštne stavy mysle, ktoré zdecimujú psychiku druhej osoby jedna radosť. Napríklad ja osobne, keď ochoriem, tak si naženiem nekontrolovateľný strach z choroby a choroba trvá vždy kratšie a má ľahší priebeh. Skúsme sa pozrieť na niekoľko prípadov a zistiť, ako sa emocionálne choré osoby správali. Osoba neúspešne liečená na artritídu na jednom náboženskom stretnutí znenávidela emocionálne celý hmotný svet a všetku túžbu posunula k bohu. V tom momente sa v jej mysli objavuje nový stav, ktorý kľudne nazveme progresívnou halucináciou a do jej tela vstupuje postava so žiariacim srdcom. Daná osoba vyzdravie a lieči aj ďalších ľudí. Matka na pútnickom mieste vyvolá nekontrolovateľnú emóciu nenávisti na lekárov a jedinú túžbu vidí v bohu. Objavuje sa, ak to tak môžeme nazvať, mimoriadne silná halucinácia ženskej postavy s hlavu v podobe lebky. Okolo postavy je žltá svätožiara. Dieťa nakoniec úplne vyzdravie. Možno sa za vyjadrenie, že to sú halucinačné stavy, budú na mňa hnevať veriace osoby. Ale mne tu nejde o náboženské cítenie, ale o zistenie toho, čo sa asi dialo v mysliach spontánne uzdravených osôb. Takýto postup by mi za určitých okolností umožnil navodiť spontánne liečby častejšie, ako je v terapeutickej liečbe bežné. Aj ničím nespochybniteľná dôvera v lekára a terapeuta môže viesť k spontánnym vyliečeniam.

Pridaj komentár