Tento príspevok sa venuje nácviku vnímania kozmu na základe terajších vedeckých poznatkov. Zároveň sa nacvičuje vytváranie plasticko-pohybovej predstavy. Pri výcviku sa napájame na ľudí, ktorí sú ochrnutí a tento handicap im transformuje ich pozemské vnímanie na kozmické vnímanie.
Cvičenia zahajujeme usadením do základnej jogínskej asany. V asane sedíme určitú dobu, až kým nadobudneme pocit, že sme úplne ochrnuli a začíname nadobúdať pocit zmeny vnímania z pozemského na kozmické. V predchádzajúcom cvičení sme nacvičovali pohybovú, trojrozmernú predstavu o planéte Zem a jej pohyb okolo vlastnej osi, ale aj okolo Slnka. Všetko si riadne precvičte. Je rozumné sa aspoň jeden rok vracať ku každému cvičeniu, kým sa nevytvorí trvalý stereotyp. Je vhodné si uvedomiť, že naša slnečná sústava je súčasťou mliečnej dráhy, ktorá sa javí ako obrovská rotujúca špirála okolo určitého stredu. Teda veľký pohybujúci sa disk. Súčasťou tohto disku je aj naša slnečná sústava. Disk vytvárajú nekonečné množstvá iných planetárnych sústav, ktoré môžu vytvárať rozsiahle galaktické priestory. Teda v hlave si vytvoríme malú diskovitú priestorovú predstavu kozmu, cez ktorú z jedného okraja k druhému prechádza čierna diera. Celým kozmickým diskom sa preháňajú kométy. To by na začiatok stačilo. Neskoršie túto predstavu budeme zdokonaľovať a vnímať čo najviac priestorovo. Z tejto predstavy sa vrátime do našej slnečnej sústavy a podrobnejšie budeme modelovať čo najpresnejšiu predstavu o Slnku v podobe zmenšenej makety. Precvičili sme si doterajšie vnímanie kozmického priestoru a planét s určitými súvislosťami. Znovu si vytvoríme v hlave predstavu planéty Zem a v predstave sme schopní vnímať Zem z kozmického priestoru ako to mohli zažiť všetci astronauti. Striedajte pocity vzďaľovania sa od Zeme do kozmického priestoru, až kým sa planéta Zem nezmení na drobnú hviezdu. Potom sa znovu približujte alebo obiehajte okolo Zeme ako družica. Pokúste sa náhle zostupovať cez atmosféru na povrch Zeme. Na povrchu Zeme modelujte vo svojej predstave kontinenty a moria. Postupujte ďalej a prenikajte vrstvami Zeme až do magmatického jadra Zeme a naspäť. Znovu sa cez atmosféru presúvajte v predstave do kozmického priestoru s cieľom vytvoriť vo vnútornej makete vášho kozmu dvojhviezdu Zeme a to Mesiac. Snažte sa čo najreálnejšie vytvoriť malú maketu Mesiaca a jeho pôsobenia v slnečnej ústave. Po tomto opakovaní sa môžeme pustiť ďalej a prečítať si niečo o planéte Mars. Je vzdialenejšia od Slnka ako Zem a v poradí od Slnka je to štvrtá planéta. Okolo Slnka obieha v excentrickej dráhe s veľkým rozdielom medzi minimálnou a maximálnou vzdialenosťou od Slnka a tak isto aj od Zeme. Najmenšia vzdialenosť od Zeme je asi 60 miliónov a najväčšia vzdialenosť je 400 miliónov kilometrov. Marťanské dni a noci sú asi rovnaké ako na Zemi. Pohybujú sa v rozpätí mínus 150 a plus 30 stupňov. Na povrchu je Mars červeno sfarbený. Tak isto sa na povrchu nachádzajú sopky a je tu aj veľmi riedka atmosféra. Na póloch sú polárne čiapočky ako nános piesku, skál a ľadu. Mars má aj dva mesiace trvale otočené jednou stranou k Marsu. Keď si dočítame tieto základné údaje, tak všetko si predstavujeme v pocite, že nervstvo fyzického tela sa nemôže pohybovať a vlastne sme si vsugerovali, že sme ochrnutí. Do doterajších predstáv vložíte trojrozmernú predstavu červenej planéty so základnými rozmermi v zmenšenej mierke. Znovu si spomenieme na predstavy kozmu a planét v ňom. Snažíme sa o pohybovú predstavu podľa možnosti čo najreálnejšiu, ako v skutočnosti. Takto som si to odcvičil i ja a mám mimoriadny pocit kľudu, pohody a obrovského ticha. Po cvičení som si v meditačnom kresle na chvíľu zdriemol a nechal bežať snové predstavy, ktoré si moc nepamätám. Doteraz som mal vždy nepríjemné pocity z tejto planéty, ktoré sa vytvorili čítaním vešteckej astrológie. V predstavách na povrchu planéty som sa cítil v príjemnej pohode a radosti. Na záver cvičenia som aktivizoval nervovú sústavu a uzatvoril som schopnosť vnímať tento rozmer ľudského bytia.

Pridaj komentár