Dnešný deň bol naplnený meditáciami s ezoterickými priateľmi. Okrem súkromných záležitostí sme sa venovali znovu aj tvorbe prognóz. V rámci Symbolickej školy sme rozoberali obrázkový spôsob komunikácie s fiktívnym Stvoriteľom všetkého. Rozumovo povedané skrytých zákonitostí výstavby univerza. Ďalej sme sa bavili o sile viery, uctievania a velebenia všetkého, čo súvisí s ezoterikou. Základom tejto techniky je modlitba. Rozoberali sme aj problematiku tónov, zvukov a vibrácií. Je tu schopnosť všetko vo svojej mysli prerobiť do zvukovej podoby. Napríklad každého človeka možno charakterizovať určitými tónmi a akordmi, krátkou skladbou. Rozoberali sme aj podstatu čarodejníctva vyjadrovať to, čo chceme dosiahnuť, kombináciou rôznych predmetov a vecí v určitom priestore. Čaká nás cesta vyjadriť základné deje rečou čarodejníctva. Zaujímavá debata sa rozprúdila okolo nenaplnenej lásky a jej vplyvu na informačné polia mŕtvych. Pri otváraní informačných polí mŕtvych ľudí sme veštecky zistili, že najlepšie sa komunikuje s mumifikovanými ľuďmi, ktorí zomreli predčasne bez naplnenia lásky. Úvaha znie, do akej miery a akú silu dáva fyzicky nenaplnená láska medzi mužom a ženou? Pocit zamilovanosti sa dá preniesť aj na neživé veci. Dôležitá debata sa zamierila na pochopenie hranice, kde je človek historicky zvieraťom a kde je už človekom. Keď zviera chytí palicu alebo kameň, tak je ešte stále zviera. Keď človek akýmkoľvek spôsobom upraví palicu alebo kameň a toto opracovanie trvalo opakuje a odovzdáva ďalšej generácii, tak to je už človek mysliaci. Človek, keď pozbiera kosti svojho predka, odnesie jeho mŕtve telo na pohrebisko, vykope jamu a zasype jeho pozostatky skalami, stáva sa mysliacim človekom. Pokiaľ človek zomiera a sám odchádza na pohrebisko, to je ešte stále zvieracie. Toto je hranica medzi ľudským a zvieracím.

Pridaj komentár