Uvažoval som nad knižkou Mircea Eliade, ktorá pojednáva o dejinách náboženských predstáv. Celkovo som sa zamýšľal nad psychikou autora. Koncentráciou na jeho fotografiu som zistil, že má bioenergeticky otvorené korene zubov, teda má otvorenú zvieraciu psychiku, čo mu dovoľuje pochopiť ezoteriku skvelým spôsobom. Je výborný v tom, že je faktografický a svoje osobné údaje dopĺňa o údaje iných autorov. To, čo mu možno vytýkať je, že ako znalec ľudských dejín sa prikláňa k názoru, že náboženstvo je cesta, ako sa stať človekom. Vytýkať mu možno to, že nie je znalec zvierat a ich správania. Závažný nedostatok je, že náboženské systémy nemeditoval a teda sa s nimi nestotožnil. Chýbajú mu aj anatomické a psychiatrické poznatky. Mňa zaujíma hranica medzi zvieracím a ľudským. Zviera uchopí rôzne predmety a dokáže ich použiť. Človek nielen rôzne predmety používa, ale ich dokáže upraviť. Zvieratá majú pohrebiská. Človek má tiež pohrebiská, na ktoré prináša mŕtvych druhov. Stavia z kameňa mohyly, kope hroby. Zvieratá vychovávajú svoje mladé. Človek vychováva svoje deti pomocou kreslených pomôcok. Zvieratá značkujú svoje teritórium chemicky. Človek tak robí pomocou iných predmetov (kosti, lebky), alebo kreslených znakov. Zvieratá sa ozdobujú hlavne v čase párenia. Niektoré zvierajú všetko, čo je zvláštne (straka). Človek sa tiež ozdobuje, ale ozdobné predmety určitým spôsobom upravuje. Zvieratá si určité veci privlastňujú. Robí tak aj človek, ale ten si ich aj určitým spôsobom označí. Zvieratá používajú určité zvuky. Človek rozširuje paletu zvukových reakcií, ktorá presahuje 40 druhov zvukových označení. Vytvára sa základ reči. Vychádzame z toho, že 40 akýchkoľvek znakov vystačí na vyjadrenie čohokoľvek. Zvieratá používajú posunkovú reč. Človek ju používa a rozširuje na 40 posunkových znakov. Zviera značkuje svoje teritórium vlastnými stopami. Človek robí to isté a rozširuje značkovanie okolia a predmetov nad 40 znakov, čo je neskorší základ písma. Niektoré zvieratá majú predné končatiny. Človek zásadne mení tvar aj využitie predných končatín. Žiadne zviera nie je trvalo vzpriamené. Človek áno. Zvieratá využívajú kombináciu čuch – zrak. Človek postupne viac využíva kombináciu zrak – hmat. Zvieratá majú určitý pomer mozgu k telu. Človek má postupne stále väčší pomer mozgu k telu. Žiadne zviera si neupravuje stravu na ohni. Človek cieľavedome produkuje opečené potraviny. Teraz už zhruba vieme, kde začína človek a končí zviera. Mimochodom pri testovaní novonarodených detí zisťujeme, že bioenergeticky majú otvorené ďasná, teda zvieraciu psychiku a až neskoršie výchovou a vzdelaním tento zvierací rozmer strácajú. Zvieratá spia ináč. Ich spánok je plytký a sú v snovom stave aj počas dňa. Tento stav sa podobá stavu autistu, alebo môžeme povedať, že zvieratá žijú s bohmi. Všetko okolo seba považujú za živé objekty. Človek mení spôsob spánku tým, že spí v bezpečí a v chránených priestoroch. Teda sen a prítomnosť bohov je možná iba v nočnom spánku. Bohovia nás opustili.

Pridaj komentár