Ako správny liečiteľ som si všetko odskúšal aj na sebe. Tak to bolo aj s kartáčom na drhnutie tela, pri ktorom som si dával striedavo studené a teplé sprchy. Na záver tejto procedúry nasledovalo vydrhnutie tela drsným uterákom. Vždy mi to pripomenulo časy mojej babičky, ktorá sa ešte kúpavala v drevenej kadi. Ku kadi vždy patril cirokový kartáč, ktorý mal riadne drsné a poriadne tvrdé štetiny. Mojej babke som s týmto cirokovým kartáčom vždy vydrhol celý chrbát. To som ešte netušil, že raz tento nástroj pristane na mojom chrbte. Takto sa to stalo asi po 20. rokoch. Najčastejšie som sa kartáčoval po namydlení a musím sa priznať, že to trochu bolelo a tak som to robil zo začiatku značne opatrne. Niektoré partie ako tvár som nerobil vôbec, pretože by mi boli zostali na tvári škrabance a to nestálo za to. Na bokoch a bruchu to bolo tiež dosť nepríjemné, ale postupom času sa to dalo zvládnuť. Tieto celkovo nepríjemné procedúry mi pomáhali odblokovať napätie v nervových zakončeniach v koži. Tieto zakončenia snímajú na povrchu tela hlavne teplo, chlad a bolesť. Kartáč podráždi povrch kože, ktorá sa dobre prekrví a odblokuje sa aj stres. Teplá a studená voda zase sťahuje a rozťahuje tepny a žily a stimuluje lepšiu výmenu krvi v koži a vo svaloch. No, dobrovoľne priznávam, že tieto terapie som nikdy nerobil rád, ale keďže boli účinné, tak som sa vždy donútil ich robiť. Tu možno vznikala sila a chuť robiť to, čo človeka nebaví, ale je to nutné. Vyskúšajte, ale buďte opatrní, lebo ciroková kefa je príjemná ako drsný šmirgľovací papier. No masírovanie hrubým uterákom je príjemná záležitosť. Uterák držím dvomi rukami a to každou za iný koniec. Potom postupne uterák poťahujem z jedného konca na druhý a pritláčam. Je to nesporne fajn, keď takáto masáž všetko harmonicky roztrasie a prehreje. Veru, alternatívna medicína sa niekedy podobá na stredovekú mučiareň.

Pridaj komentár