Nastala jeseň a tým sa začala zobúdzať zvieracia myseľ. Je to myseľ lovca a zberateľa, ktorý sa oblečie do starých a vhodne dotrhaných šiat. Do zbytočnej umelohmotnej fľaše načapuje posilňujúci mok, na plece nasadí poriadny ruksak, v ktorom sú plastové igelitky z hypermarketov. Zavetrí, ktorým smerom sa uberie a za búrlivého pokrikovania nemiestnych výrazov zavelí vpred. Na prvom lupe padne za obeť neoplotený vinohrad. Ako keby ho napadla dobre vycvičená osádka škorcov. V rámci slušnosti sa oberie iba prvý rad. Je to úžasný tranzový stav. Pocit chytia – nechytia je fascinujúci. Doma sa hrozno lisuje v rukách ako to pravé omšové a čaká sa na teplú burčákovú medovinu, ktorou sa preplachujú nielen grgáň, ale aj črevo. Na ďalší týždeň sa situácia opakuje. Tentoraz je cieľom gaštanica. Jedlé gaštany pri otĺkaní padajú rovno na hlavu. Za trest skončia v igelitke. Po naplnení všetkých voľných tašiek sú gaštany na najbližšej tvrdej ploche zbavené pichľavého ochlpenia. Po tejto drine je najskvelejšia odmena v podobe nadýchaného gaštanového pyré s rumom a šľahačkou. Tretí týždeň lovecký pud velí navštíviť opustené záhrady a pozbierať všade sa váľajúce zlatisté jablká. Pre prípadného dotieravého psa je vo vačku nachystaná prerastená slaninka. Čo by človek nespravil pre jablkový koláč, ktorý sa rozplýva v ústach? Je jeseň a nemožno neodolať inštinktom prírody. Veru, predsa sme vo svojej podstate zvieratá.

Pridaj komentár