Nula, pozícia nuly, celé čísla, číslo ako presný diel niečoho, číslo ako súčasť nejakého výpočtu, číslo ako znak bez obsahu. Celé čísla, desatinné čísla. Celé čísla pred nulou. Desatinné za nulou. Plus a mínus ako znak a počtový výkon.

Zaoberal som sa nulou ako pozičným číslom, ktoré určuje celé čísla tým, že sa nepíše alebo píše za číslom. Pri číslach jedna, dve tri, štyri, päť, šesť, sedem, osem, deväť ju nepíšeme, ale pri čísle desať ju píšeme. Pri čísle dvadsať ju píšeme. Možné sú ďalšie prípady. Každé číslo väčšie ako jedna má nulu za sebou. Každé číslo menšie ako jedna má číslo nula pred sebou.

Každé číslo väčšie ako jedna je zjednodušený znak pre určitý výpočet, a to sčítanie dvoch jednotiek. Povieš dve a v tom je už skrytý určitý matematický výpočet. Pokiaľ je väčšie číslo ako jedna výsledkom určitého matematického výpočtu, tak tiež v sebe skrýva určitý výpočet alebo počtový výkon.

22260
22257
22262
22252
22249
22259
22263
22255
22264
22250
22254
22251
22253
22261
22258
22256

Nulu definujeme ako znak bez významu. Pokiaľ je použitý v matematike abstraktných čísel, tak má vlastnosť pozičnú, ale aj vlastnosť čísla. Pokiaľ je nula použitá v praktickej matematike, tak vyjadruje, že tu nie je nič, že tu niečo bolo a už tu nie je nič. Nula môže byť aj súčasťou matematických výpočtov. Nula v abstraktnej matematike neobsahuje žiadne iné výpočty desatinných čísel. Pokiaľ ju dáte do pozície pred iné číslo alebo za iné číslo, tak má v sebe už skrytý výpočet. Nula je za určitých podmienok najabstraktnejšia realita ľudskej mysle. Je znakom a označuje nič. Takéto privilégium nemá žiadny znak.

Pokiaľ sa v abstraktnej matematike budeme baviť výhradne o jednotke ako znaku s abstraktným jednotkovým množstvom, tak je jednotka zjednodušený výraz pre už skryté nekonečné a zároveň konečné množstvo matematických počtových úkonov menších ako nula celá jedna. Teda sú tu skryté matematické operácie desatinných čísel a samozrejme čísel 0,1; 0,2; 0,3; 0,4; 0,5; 0,6; 0,7; 0,8; 0,9; 0,01 a ďalších.

Každé matematické číslo je nekonečné množstvo určitých matematických úkonov. Každé matematické číslo je hneď aj zjednodušený záznam nekonečného množstva počtových výkonov.

Znak plus alebo mínus je mimo všetkého znak bez obsahu. Keď znak plus a mínus presunieme do abstraktnej matematiky, tak získava ďalšiu vlastnosť, stane sa súčasťou počtového výkonu. V praktickej matematike označuje okrem iného aj úbytok alebo prírastok.

Abstraktná matematika posilňuje schopnosť abstraktného myslenia a môže byť súčasťou Silva školy. V praktickej ezoterike môže vyjadrovať počet kmitov za určitú časovú jednotku.

Pridaj komentár