Tento príspevok sa zaoberá problematikou zdravej sugerácie a sugerácie, ktorá zachádza za určité hranice nekontrolovateľnosti.

Keď si predstavím, že v miestnosti prší a idem si zobrať dáždnik, tak ide o ilúziu a zároveň halucináciu toho, že prší. Pokiaľ mám ilúziu, že v miestnosti prší a nič nerobím, tak je všetko v poriadku. Pokiaľ sa vnútorne rozhodnem, že si idem zobrať dáždnik alebo slovne prehlásim, že z miestnosti musím odísť, lebo som zmokol, tak to je iba divadelný kus. No celá záležitosť sa zmení, keď počujem slovo dážď a bez vnútorného popudu si idem zobrať dáždnik. V tomto momente je vec už vážna. Mám halucinácie. To je to isté, ako keď si herec divadelník, ktorý je mimo divadla, mimo scenár, pri počutí slova dážď otvorí dáždnik napriek tomu, že neprší. Herec hrá v divadle scénu, v ktorej púšťajú zvuky dažďa. To je podnet na to, aby si otvoril dáždnik. To by bolo v poriadku. No keď herec počuje na autobusovej zástavke za úplného slnečného počasia slovo dážď a spontánne otvorí dáždnik, tak to je už stav halucinácie a je potrebné takéhoto herca liečiť. Keď herec vždy pri slove dážď otvorí dáždnik, tak môžeme hovoriť o chorobnom stave duše herca. Tiež u herca, ktorý sedí pri okne, spomenie si na dážď a postupne si predstavuje, ako prší a zároveň si ide zobrať dáždnik, hovoríme o duševnej poruche.

Duševná porucha to nie je vtedy, keď to má herec napísané v scenári a tomu, že prší uverí vedome a zámerne. Teda stav uverenia halucinácie vzniká zvonka a je hercom vedome prijatý. Chorá osoba zo slnečného počasia urobí daždivé a potom tomu aj uverí a začne sa chovať tak, ako keby pršalo. Halucinácia môže vznikať priamo vo vnútri človeka a dotýkať sa jeho nálady. Osoba je veselá a postupne prechádza bez akéhokoľvek dôvodu do depresie a nechutenstva a nakoniec tomuto stavu podľahne. Zjavne na to nemá žiadny dôvod. Tento stav zabráni vnímať dotyčnej osobe vonkajšiu realitu. To sa potom prejaví v jej rečových alebo pohybových prejavoch. Nebezpečné sú halucinácie ohrozenia danej osoby a potreba sa agresívne brániť. Bezdôvodný útok na nič netušiacu osobu.

Nebezpečné sú aj halucinácie nezmyselnosti života vedúce k sebaubližovaniu alebo samovražde. Na druhej strane zdravá ilúzia a halucinácia môže pomáhať v rôznych smeroch. Neviem si predstaviť úspešného jedinca, ktorý by nepoužíval systém ilúzie. Mám na mysli schopnosť vidieť v oblakoch a v hmle určité postavy a objekty. Už vôbec by nemohli fungovať maliari, sochári, spisovatelia, ale aj iní tvoriví ľudia. Títo všetci a im podobní majú silne prebujnenú fantáziu, no nie do štádia nekontrolovateľných a spontánnych reakcií. Teda ilúzia a určitá halucinácia, na ktorú nadväzuje určitá, ešte kontrolovateľná rekcia, sú vhodné pre život. Napríklad v mojom prípade používaná ilúzia a kontrolovaná halucinácia o tom, že neustále behám, vedie k zapínaniu mechanizmu odbúravania tukov. Táto halucinácia je konštruktívne využitá na obnovu odbúravania tukov v organizme. No keby mi to prerástlo a ja by som každému písal alebo hovoril, že bežím, a preto sa im nemôžem venovať, tak by z mojej strany išlo o nekontrolovateľné halucinačné stavy.

Kontrolovateľná fantázia a riadená halucinácia je základom mentálneho programovania šťastného osudu. Na jednej strane je kontrolovateľná ilúzia a riadená halucinácia vhodným prostriedkom posilnenia celkových schopností jedinca. No keď ilúzia a halucinácia prejdú za určitú hranicu nekontrolovateľnosti a posúdenia triezvosti, môže to pre človeka znamenať hotovú pohromu.

Pridaj komentár