Bádanie všetkého, čo súvisí s náboženským životom. Na začiatok pripomínam, že si vážime všetkých, ktorí v oblasti náboženstva a pre vec náboženstva žili, obetovali svoj život. Zároveň dávame na známosť, že si v oblasti náboženstva pôjdeme vlastnou cestou.

Vedci Boha sa usilujú o to, aby preskúmali rozumovými, vedeckými a vešteckými schopnosťami všetko okolo viery a náboženstva. Cieľom je prevziať z náboženskej praxe všetko, čo by pomohlo vybudovať ezoterický systém duchovnej cesty. Bola by škoda nevyužiť taký bohatý zdroj duchovna, aký majú v sebe práve náboženské systémy celého sveta.

Ako vedcov Boha nás neinšpiruje a neláka oblasť náboženstva praktizovaná laickými veriacimi. Nebudeme sa vyjadrovať k ich postojom a želáme im, aby zotrvali v hlbokej viere. Tak isto nás nezaujíma postoj dogmatických a ortodoxných služobníkov božích. Želáme im, aby náboženský odkaz niesli do budúcnosti navzdory osudu. Tak isto nás nezaujímajú dejiny náboženstva a ich vplyv na celkový vývoj ľudstva. Celkovo dalo náboženské pohnutie mysle ľudský rozmer dnešnej doby. Nezaujíma nás ako vedcov Boha výklad fungovania sveta na základe náboženských symbolov a slovných ideí.

22794
22793
22792
22791
22790
22789
22788
22787
22786
22785
22784
22783
22782
22781
22780

Vedci Boha sa v prvom rade zaujímajú o osoby, ktoré mali jedinečné schopnosti a to v prípadoch, že prežili klinickú smrť, že prežili život ako stigmatici, že prežili život s poškodeným nervstvom, čo im dovoľovalo prenikať do buniek tela. Zaujímajú nás náboženskí jedinci, ktorí robili náboženstvo vo vnútri seba, pre seba a iba pre vlastné účely. Niečo ako súkromné náboženstvo a súkromná viera. Jednoducho túto líniu budeme volať charizmatická línia jedincov z oblasti náboženstva. Pre presnosť podotýkam, že do náboženstva zahŕňame aj mytologicky ladené náboženské prejavy pravekých a prírodných ľudí až do obdobia asi 100 000 rokov pred naším letopočtom. Pod náboženstvo zahŕňame celú ľudskú históriu.

Ako vedci Boha si mimoriadne ceníme prejav viery ako takej a hlavne náboženskej. Viera pre nás vedcov Boha znamená v niečo veriť tak silne ako sa len dá, nespochybňovať to, nepripustiť zdravý rozum a odolať každej pochybnosti. Takýto postoj sa v psychiatrii nazýva sugerácia a pokiaľ prerastie na všetko v živote, tak vzniká chorobný stav sugeranta, ktorý uverí čomukoľvek a kdekoľvek. Vieru chceme uplatňovať aj v oblasti ezoteriky. A doslova ju považujeme za jedinečný prostriedok, ktorý nám dovoľuje preniknúť aj do oblastí, ktoré by boli pre bežného jedinca nedostupné. Napríklad stav stigiem po tele. Ezoterik ich nemá, ale počas meditácie si ich vie nasugerovať a dostať sa takto do stavov stigmatikov. Technika viery otvorila ezoterikom cestu do tých najnedostupnejších oblastí ezoteriky, čo si nevieme vynachváliť. Tak isto v oblasti vešteckých výkonov je ideálna sugerácia chorobnosti každej časti tela.

Ako vedci Boha sme si uvedomili, že myslenie pravekých, prírodných ľudí a ešte aj niektorých dnešných je iné ako bežných ľudí. Dnešní ľudia majú denné vedomie, ktoré je prísne logické, racionálne a nočné snové, ktoré je prísne iracionálne a bez rozumovosti. V minulosti mali ľudia denné a nočné vedomie navzájom previazané a to ich nútilo používať viacej reč obrázkov ako abstraktných znakov dnešných svetových písomníctiev. Teda náboženské obrazy zahrňujeme ako vedci Boha do tejto kategórie. Začali sme skúmať, kde vlastne v ľudskom tele je možné náboženské obrazy aplikovať a za akých podmienok. Odmietli sme postup uctievania náboženských obrazov, sôch a stavieb. No rešpektujeme, keď niekto svoju vieru obrátil týmto smerom. Pre vedcov Boha bolo dôležité bádať a bádanie nás doviedlo do techniky rezonujúcich hlasiviek s koncentráciou dovnútra tela a to rovno do buniek.

Z inej oblasti, a to zo Silva školy, sme ovládli techniku rezonancie hlasiviek a psychického prieniku dovnútra štruktúr buniek. Keď rozrezonujete hlasivky, tak možno prenikať do priestoru menšieho ako hrot ihly. Doteraz sem mohli prenikať iba jedinci, ktorí mali poškodené nervové zakončenia v tele. Teraz je to možné cez rozrezonované hlasivky. Prienik tu síce bol, ale s bunkami a ich vnútrom sa nedalo komunikovať. A tak sme hľadali ďalej, snažili sme sa potlačiť rozumovosť, sugeratívne zabudnúť, že sme absolvovali nejakú školu. Nahodili sme si stav zaspávania, alebo inak sme si nahodili hypnotický stav. Do tohto stavu sme si vložili obrázky jaskýň a to preto, že v jaskyniach je zvláštna rezonančná akustika. Tak isto tam stalaktity a stalagmity vznikali kvapku po kvapke. A jednoducho sme pri meditácii cítili, že sa cez obrázky jaskýň dá komunikovať s vnútorným svetom buniek. A skutočne to začalo fungovať. Cez predstavy jaskýň v spavom stave je možná komunikácia s jadrom buniek.

A tu sa pre vedcov Boha začala napĺňať hypotéza, že Boh je bunka. Zároveň sa tu objavili dva prístupy k bunkovému svetu. Jeden prístup je prosiaci na kolenách, aby bunkový svet dával pokyny, ako máme ovplyvňovať seba a život okolo seba. Hovoríme o kontemplácii, kde si nahodíte obrázok jaskyne a doňho si dáte obrázok seba ako poslušného dieťaťa alebo dospelej osoby, ktorá je pripravená poslúchať Boží svet v bunkách. Vtedy dostávate vnútorné pokyny, čo máte robiť a ako Boží svet dostávať medzi ľudí. Takto nejako to vnímali aj charizmatici a prenášali zo svojho vnútra do vonkajšieho priestoru okolo nás. Za podmienky, že kmitali ich nervové zakončenia, alebo boli v rezonančnom prostredí jaskýň. Zároveň nemali voči bunkám a Božiemu svetu rozumové nároky. Kontemplačné požiadavky sa realizovali skutkami, hovoreným slovom, písaným slovom, sochami, stavbami a tak isto obrazmi. Tieto objekty sú plné náboženských symbolov. No v tomto prípade vás Boží svet nepustí dovnútra bunkového sveta a plne si vás podriadi pre veci Božie a Božieho sveta. Všetci, čo majú tento Boží kontakt k dispozícii, sú v našej obľube a láskavom požehnaní. Dávajte naďalej kontemplačné prejavy Božieho sveta medzi nás.

No toto nie je cesta vedcov Boha a takýmto prístupom by sme síce dynamizovali Boží svet v nás, ale bez možnosti prieniku do Božieho sveta. A preto sme volili iný prístup a to je predstava jaskyne a do toho vlastná predstava, ako sa zničíme, zmrzačíme, ukrižujeme, zošalieme. Sme ako trucovité a neposlušné deti, ktoré ignorujú požiadavky vlastných rodičov. Vynucujeme si pozornosť a dožadujeme sa bunkového sveta, a tak isto Božieho sveta, aby sa diali veci, ktoré nie sú zrovna v Božom pláne. Rešpektujeme cestu poslušnosti a do určitej miery sme ju absolvovali v neurónových bunkách veľkého mozgu, aby sme si mohli vytvoriť centrum pre Božiu komunikáciu. Bola to nevyhnutnosť nastúpiť cestu pokory pred Božím svetom, ale teraz sme postoj zmenili a pokoru sme vymenili za neposlušnosť.

Sme neposlušní vedci Boha a dožadujeme sa čudesných požiadaviek. Jednou z požiadaviek je, aby sa bunky brušného mozgu postarali o dokonalé zdravie a dlhovekosť. Pokiaľ sem budeme mať obrazy a pocity láskavosti, tak nič takéhoto voči Božiemu svetu nepresadíme. No predstava vlastnej samovraždy a zmrzačenia prinucuje to, čo je v bunkách, aby sa o zdravie postaralo ako sa má, bojovalo proti starnutiu a usilovalo o dlhovekosť. Pokiaľ komunikujeme s brušným mozgom v črevách rozumovo, tak neuspejeme. Pokiaľ použijeme náboženské obrázky, kde si dáme vlastnú predstavu utrpenia, tak Boží svet vyhovie požiadavke zázraku zdravia a vyliečenia. A tento postup nás nesmierne zaujal a viedol k ďalšiemu bádaniu, čo všetko sa za ním skrýva.

Vedci Boha si uvedomujú niekoľko prístupov k viere. V prvom prípade je potrebné odcvičiť rezonancie hlasiviek a to technikou dýchania: membránky hlasiviek sa rozrezonujú a spoločne s koncentráciou pozornosti prenikajú do štruktúr buniek. Zároveň veriaci oslabí svoju rozumovosť na úroveň dieťaťa v materskej škôlke a so svetom buniek komunikuje pomocou náboženských obrazov plných symbolickej reči. Postoj veriaceho je ako postoj poslušného dieťaťa, ktoré vníma príkazy z buniek. Tieto sa mu zjavujú ako želania, čo má veriaca osoba robiť. A potom veriaca osoba tieto príkazy realizuje buď fyzicky vo vonkajšom svete, alebo mentálne vo svojich predstavách. Veriaci plní všetky želania bunkového sveta bez výhrady. Takto prehlbuje dynamizáciu Božieho sveta, ktorý z buniek vyviera do veriaceho a následne do vonkajšieho sveta.

V druhom prístupe meditujúci nemá možnosť vstupovať psychicky do vnútra buniek a iba uplatňuje vieru na odkazy tých, ktorí mali priamy kontakt s duchovným svetom a zanechali potom o takomto kontakte objekty vo vonkajšom svete. Veriaca osoba uplatňuje vieru na odkaz iných. Teda vzďaľuje sa línii charizmatikov a priameho kontaktu s Božím svetom. Takéto prístupy plne rešpektujeme, ale nie sú v záujme ezoterika. Sú príliš vzdialené tomu, kam smeruje ezoterik.

V treťom prípade náboženská symbolika vyvierajúca od línie vnútorných charizmatikov slúži už napríklad na vysvetľovanie toho, ako funguje svet, ako by sa mali ľudia správať a kde by sa mala uberať ľudská spoločnosť. Znovu to v hlbokej úcte rešpektujeme, ale táto línia nás nezaujíma vôbec. Pre ezoteriku je bezpredmetná.

V štvrtom prípade sa viera praktizuje aj v ľudských spomienkach a fantáziách. Bohužiaľ, skoro všetci dnešní ezoterici praktizujú svoju duchovnú cestu a ezoteriku výhradne iba vo svojich spomienkach. Nie sú ochotní dosahovať schopnosti predošlých ezoterikov, ktorí mali svoju duchovnosť postavenú na patológii a chorobnosti. Značná časť duchovných osôb ide jednoduchou cestou a na túto cestu používajú iba vlastné spomienky a vlastnú fantáziu. Výsledok je potom odklon od reálnosti duchovných procesov. Viera sa vykonáva iba v spomienkach. Ale aj tento prístup si ctíme a vážime. No mystický ezoterik najprv preniká do buniek a Božieho sveta. Vytvára si o ňom vlastnú predstavu s dodržaním zákonitostí a až potom ju ukladá do spomienok. Spomienkový ezoterik prijíma predstavy iných o Božom svete a nemôže zaujať kritické stanovisko. A to mystického ezoterika v žiadnom prípade neláka.

V piatom prístupe ide o návrat k vnútornému charizmatizmu, vnútornej mystike. Ide o to, že ezoterik sa naučí rozrezonovať hlavne svoje hlasivky. Rezonancie a koncentrácia na určité časti tela dovoľuje otvárať brány Božieho sveta v bunkách. Ezoterik preniká psychicky do tejto oblasti. Zároveň vedome v hlbokej viere preniká do buniek, a teda do Božieho sveta a potláča svoju rozumovosť až na úroveň dieťaťa materskej škôlke. Myseľ ezoterika začína používať náboženské obrazy podľa vlastného vzoru a použije v prvej línii obrazy a symboliku jaskýň. S touto symbolikou preniká do všetkých druhov buniek. K tejto symbolike pridáva predstavy seba a inšpiruje sa symbolikou iných charizmatikov. No nepoužije ich tváre a ich postavy, ale svoju tvár a svoju predstavu. Teda robí si vlastnú náboženskú cestu do Božieho sveta v bunkách vlastného tela. Predstavy seba v jaskyni štylizuje do pozície zničenia, zmrzačenia, devastácie a podobne. Tento postup mu dovoľuje vstupovať dovnútra Božieho sveta v bunkách. Mystický ezoterik nečaká, čo mu Boží svet v bunkách dá, ale dožaduje sa napríklad plného zdravia, dlhovekosti, budovaniu nových centier mozgu pre duchovnú cestu, dožaduje sa úspešnosti a ochoty prijímať zmeny. Táto výhražná symbolika sebazničenia dovoľuje s Božím svetom v bunkách priamy kontakt. Ezoterik rešpektuje Boží svet, no zároveň sa dožaduje toho, čo potrebuje a to je vlastná duchovná cesta, ktorej cieľom je velebenie života, ale toho, čo príde po fyzickej smrti. Bližšie o reinkarnačných ambíciách Plazmatická škola.

Napriek takémuto výhražnému systému viery musí mystický ezoterik plne uplatňovať zbožnosť. Teda napríklad v oblasti brušného mozgu, ktorý je v stenách čriev, má výhražnú jaskynnú symboliku, ale veľmi dobre počúva, čo Boží svet v bunkách potrebuje na to, aby človek vyzdravel. Mystický ezoterik to rešpektuje a v hlbokej viere bez pochybnosti realizuje. Keby pochyboval o tom, čo mu Boží svet v bunkách nariadil, tak by sa zázrak uzdravenia nekonal. Pokiaľ by mystický ezoterik neveril a zároveň by sa on sám chcel liečiť a nenechal by to na Boží svet, tak by sa zázrak uzdravenia nekonal. Pokiaľ by sa mystický ezoterik montoval do toho, ako ho chce Božia vôľa uzdraviť, tak by sa zázrak uzdravenia nekonal. Pokiaľ mystický ezoterik velebí, modlí sa a vzýva silu Božieho sveta, tak zázrak liečby je možný. Mystický ezoterik plne využije to, čo ponúka náboženská prax, ktorá sa až neuveriteľne dokonale dá uplatniť na praktickú vec a to sú bunky vlastného tela, v ktorých možno stretnúť Boží svet prvoplánovo. No mystickému ezoterikovi nejde v prvom rade o zázrak zdravia, šťastia a dlhovekosti, ale o vlastnú duchovnú cestu, ktorej súčasťou sa stane aj Boží svet a jeho existencia v ľudských bunkách, odkiaľ sa šíri do všetkých oblastí ľudského života.

Ezoterik sa snaží o duchovnú cestu a psychicky preniká do poslednej 7. oblasti a to sú jadrá buniek. Tu nachádza chromozómy a najjednoduchšiu zložku, ktorá riadi činnosť buniek. Ezoterik už zapojil do svojej duchovnej cesty 6 neurónových oblastí a to šedú kôru veľkého mozgu, stredného mozgu, miechy, brušného mozgu, ganglií, jadier buniek. Zostala oblasť mozočku, ktorá jediná dokáže pomôcť mystickému ezoterikovi, aby navzájom psychicky spojil jadrá buniek do jedného celku. A zároveň buduje ešte väčší celok a to je celok všetkých neurónových oblastí aj s bunkovými jadrami. Takéto spojenie by bežná ľudská myseľ nedokázala. No dokáže to ezotericky školený mozoček v zadnej časti hlavy. Nie náhodou považujeme židovskú vieru najbližšie k Božiemu svetu. Napríklad židovskí kabalisti a značná časť veriacich sa pomocou špeciálnych náboženských techník usadzuje práve v mozočku. Tak isto sa niečo podobné deje v prípade niektorých zen budhistov v Japonsku.

Vedci Boha musia zistiť, kde je vstup do Božieho sveta a odkiaľ pramení jeho sila. Boh je bunka a Boží svet treba hľadať v bunkách.

Pridaj komentár