V rámci Silvovej školy sme začali posilňovaním filozofického spôsobu myslenia. Tento spôsob myslenia je založený na termínoch odvodených od všeobecných zákonitostí. Ide o pojmy ako PRAVDA, NEPRAVDA, DIANIE, BYTIE, JAV, ZDANIE, NEGÁCIA, SKUTOČNOSŤ, EXISTENCIA, EMPÍRIA, VEDA, TEÓRIA, PRAX, NEBYTIE, ĆAS, ĆÍSLO, PRÍTOMNÉ, MINULÉ, SUBJEKTÍVNE, OBJEKTÍVNE, HMOTA, FORMA, OBSAH, PODSTATA, POJEM, LOGIKA, IDEA, REALITA, REFLEXIA. Takýto spôsob myslenia nie je bežný a spravidla ho uplatňujú ľudia s určitým filozofickým nadaním. No to neznamená, že by si ho nemohol osvojiť aj iný človek. K tomu, aby si takýto spôsob myslenia osvojil, je nutné si požičať aspoň filozofický slovník. Tu si musí uvedomiť, že existujú viaceré spôsoby myslenia. Základný a najstarší spôsob myslenia nebol založený na logike a vecných dôkazoch. Myšlienkové pochody nepotrebovali vecný dôkaz a postačovalo to, že to povedala uznávaná osoba alebo vládca. Hovorím o idealizme. Jeho vrcholovým obdobím je práve vytvorenie idey o morálke ľudstva. Teda obdobie, kedy človek dokázal už premýšľať sám nad sebou a hlavne morálnymi hodnotami, ktoré by sa mali realizovať. Tento smer sa zaoberá duševnou stránkou človeka a bol akýmsi základom dnešnej psychológie, ale určite aj napríklad práva a právnych predpisov. Teda ako sa kto má správať, čo je povznášania hodné a čo treba zavrhnúť. Musíte si uvedomiť, že ľudia niekedy nedokázali premýšľať sami o sebe, o tom, čo robia. Ten moment, keď niektorí jedinci začali takto myslieť, bol ako prebudenie zo zimného spánku, ktorý trval niekoľko miliónov rokov. Z toho spôsobu, ktorý by sa dal nazvať Ja som človek, som si toho vedomý, prichádza práve Aristoteles, ktorý začína overovať to, čo ľudia o niečom tvrdia. Už mu nepostačuje, že to povedala uznávaná autorita, ale má snahu si to overiť doslova na vlastné oči. Začala platiť zásada, že keď niečo tvrdíš, musíš to aj dokázať, aby som sa mohol presvedčiť, či si nevymýšľaš. Prvýkrát sa mohol zaviesť myšlienkový pojem je to PRAVDA, alebo nie je to PRAVDA. Samozrejme v ľudskej mysli sa už dávnejšie začali uchovávať aj empirické poznatky pri vyhľadávaní vhodných pomôcok z prírody. Ďalšie poznatky sa uchovávali v hlave človeka tým, že pomôcky z prírody začal upravovať a prispôsobovať pre svoje potreby. Tento proces nebol cieľavedomý, ale iba sa dedil z pokolenia na pokolenie. K technickému zdokonaľovaniu človeka nútila hlavne zmena životných podmienok. Tu možno použiť filozofický pojem EMPIRICKÁ SKÚSENOSŤ. Až neskoršie konkurencia prinútila človeka zdokonaľovať svoje nástroje a zariadenia. Základom konkurenčného boja bol vlastne kanibalizmus. Empirickú skúsenosť prináša každá činnosť človeka. Môžeme hovoriť aj o skúsenosti nadobudnutej výhradne praxou s nízkym stupňom premýšľania. Je tu mechanizmus odovzdávania skúseností z pokolenia na pokolenie a vylepšenie niektorej činnosti stojí výrazne na náhode. Chýba prvok cieľavedomosti. Až keď človek nazbieral dostatok empirických skúseností a k tomu pridal PÍSMO, teda pomocou asi 40 znakov a ich kombináciou pomenoval veci, objekty a to, čo sa deje, mohol vytvoriť základ VEDECKÉMU SKÚMANIU všetkého okolo nás. Toto je tiež základ zdokonaľovania ľudskej činnosti, keď k zdokonaľovaniu ho nenútila príroda, ale zdokonalenie sa stalo konkurenčným bojom medzi skupinami ľudskej spoločnosti.

Pridaj komentár