Tak zase som sa rozpísal. Mal som asi rok a pol poriadnu nechuť niečo napísať. V minulosti som pozeral film o spisovateľovi, ktorý zažil niečo podobné. Písal som iba krátke príspevky do facebooku, ale to skôr z nutnosti.

A tak som sa musel zamyslieť, ako sa z tohto nemilého stavu dostať. A pritom sa tu hrám na terapeuta a riešim psychiku iných a sám sebe nechcem alebo nemôžem pomôcť. Na začiatok som to nechal tak. Písať nebudem a je rozhodnuté. Staroba je staroba a čo
s tým narobím. Niektoré veci v starobe prídu a hotovo. No časom som si uvedomil, že predsa by som mohol niečo skúsiť. Napríklad psychiatra a tabletky. Váhal som, ale nakoniec som takýto scenár zavrhol. A tak som si išiel pozrieť niečo bez lekárskeho predpisu a našiel som prípravok Destres, plno byliniek a tak. Začal som to užívať pred spaním asi pol roka a trochu sa nechuť na písanie uvoľnila. Už to nebol pocit život alebo smrť.

SAŠA PUEBLO PORADENSTVO
Terapeut, liečiteľ, ezoterik, reiki na diaľku.
Hľadáte konkrétnu vec?
Potrebujete odborne poradiť v oblasti vášho duchovného napredovania?
Neváhajte a kontaktujte ma. Odpoviem každému osobne.
Vstupná konzultácia je bezplatná.
Povedzte svoj názor na veci duchovné: sasapueblo@meditacia.sk

Neskoršie som zobral pero a začal písať ezoterické a medicínske slová a iné odborné výrazy do kalendára. Uvedomil som si, že niekedy som všetky príspevky písal ručne a nie na klávesnici. Priznávam, že dodnes nemám radosť písať ako ďateľ ťukaním do klávesnice. Skutočne som sa postupne do kalendára pre jednotlivé dni rozpísal. A tak som to robil pár mesiacov. A prekvapujúco nechuť písať ezoterické príspevky sa zmenila na chuť písať. Samozrejme, musel som osobám, ktorým pomáham žiť zdravo, písať veštecké diagnostiky.

Dnes už zase píšem respektíve klepem za desiatich ďatľov. Ale niečo sa zmenilo, pred ďobnutím do klávesnice si v hlave predstavujem, ako to píšem. Tento pocit prenášam do rúk a ono to dobre funguje. Možno by to bol aj návod na psychoterapiu pre depresívne znechutených spisovateľov. Píšem blogerské príspevky a začal som aj meniť svoje weby na blogerský štýl. Bude to trvať jeden až dva roky.

V minulosti som skôr kreslil ako písal. Postupne som sa rozpísal, ale musel som sa naučiť určité techniky písania. Teda nevyťahovať slová z mojej hlavy pohybom očí, pretože potom ma boleli a boli veľmi unavené. Skôr ich dnes vyberám koncentráciou na akupunktúrne body na povrchu celej kože a funguje to výborne. K tomu som pridal špeciálne techniky tesnopisu, ktorý sa už v dnešnej modernej dobe nenosí. Problém bol aj udržať myšlienky v hlave. Myšlienky prídu a je to prúd slov, písmen a viet, ktoré v hlave vznikajú a rýchlo sa strácajú. V mozgu a konkrétne v neurónoch mozgu som si vytvoril niečo ako diktafón alebo bio procesor, ktorý zaznamenáva a ukladá všetko, čo si vnútorným hlasom poviem.

A potom mi toto zariadenie postupne diktuje. K týmto schopnostiam som pridal schopnosť sa uviesť do tranzu. Ide o šamanský stav, ktorý charakterizuje predstavy, že neustále niekto pri mne tlčie do bubna a ja musím podľa bubnovania písať a písať. K tomu som pridal cvičením oživenie neurónov v kostrči a teda zbytku niekdajšieho chvosta. A z tejto oblasti idú určité znaky a pomáhajú myslieť. Nesporne mi pomáha hypnotická technika, určitý polospánok.

K písaniu nesporne potrebuje človek aj energiu a pulznosť. Spraví to malá planžeta s baterkou, ktorú mám okolo ruky. Často dodá potrebné impulzy na rozhýbanie mozgu. Pomôcť môže aj psychowalkman. Aj týmto procesom som prešiel.

Pomáha aj koncentrácia a uverenie, že mám v mozgu nádory. Nemám ich v realite, ale v špičkovej sugerácii. To moje vedomie v hlave stlačí mozoček v zadnej časti hlavy. Mozoček je veľkosti tenisovej loptičky a obsahuje takmer 50% všetkých neurónov v tele. A odtiaľto je iba krôčik k židovskej kabale. Ale o tom zase v inom článku.

Comments are closed, but trackbacks and pingbacks are open.